Najlepším príkladom degenerácie poľnohospodárskej a potravinárskej komory je posledné vyhlásenie v znení, že posledných 30 rokov je slovenské agropotravinársrvo na v úpadku.
Táto neoboľševická úderka na čele s pucflekom oligarchie a finančných skupín sa zobudila a vyštekla. Blud.
Za prvé poľnohospodárska a potravinárska komora je lídrom agrosektora, čo sa týka stavovskej reprezentácie. Takže, ak je agropotravinárstvo na úpadku, tak ako súčasť pôsobenia tejto postkomunistickej komory prikrytej nezmyselným zákonom.
Za druhé okrem komentárov k dažďu, vetru, suchu, mokru, slnku, pôsobí táto elementárna lobistická organizácia len ako oportunista. Ak by sa podieľala len na jednej reformnej politike odstránenia dôsledkov kolektivizácie, v oblastri poľnohospodárstva a potravinárstva, nebolo by čo riešiť. Ale jej jedinou agendou je spochybňovanie smerovania od roku 1989. Takže originálna vizitka.
Za tretie sektor nie je v úpadku o nič viac, ako sa prejavujú spoločenské zmeny v celej EÚ. Problém je v nevyriešených vnútorných problémoch, kde komora tvale vytvára bariéru reforiem a udržiava schému socialistického kolektivizovaného poľnohospodárstva, vtátane dôsledkov zločineckej kolektivizácie.
Za štvrté je pravdou, že stav vidieka a poľnohospodárstvo je hanbou krajiny. Z jedným rozdielom oproti progresívnym komunistom zakukleným v komore - že stav trvá od neúspešných dôsledkov kolektivizácie v päťdesiatych rokoch.
Za piate, je skutočnosťou, že po vojne sa spoločnosť obracala k novým výzvam, ktoré prinášali spoločenské znmeny. Medzi nich patrila aj podpora kolektivizácie so zámerom uľahčiť život na vidieku a zahezpečiť potravinársku produkciu.
Tento model sa však nikdy nedostal do skutočnéhio života a hneď po jeho rozbehnutí sa stal len nástrojom propagandy a ekonomickej eutanázie.
Zdochlina, ktorá potom do roku 1989 fungovala len na umelých a nereálnych prognózach teda zanechala nie len ekonomickú ale hlavne environmentálnu, sociálnu a spoločenskú tragédiu. Toto je pre poľnohospodársku a potravinársku komoru cieľom. Obnoviť a udržať parazitizmus.
Takže konečne som rád, že poľnpohospodárska a potravinárska komora vyšla so svojimi genetickými predispozíciami na svetlo.
Len nezabudnime, že toto je len začiatok novej éry progresívneho komunizmu, nazvaný progresívnym liberalizmom. Na šťastný život vidieka postačí aj klasický kapitalizmus a progres postačí evolučný.
A možno sa táto úderka nadýchla na nové ožobračenie krajiny podľa vzoru Stalin a Gotwald a ich progresívne ale krátkodobé smerovanie ku krajším zajtrajškom.
Posledné čo slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo ako aj vidiek potrebuje je progresívna ľavicová kalamita, ktorý síce bude tvrdiť, že zabezpečí ľudí pred hladom, ale zároveň nepovie, že nás za to vycicia do špiku kosti.
Ako každý totalitný a korporatívny marxizmus.
Pravdou je opak tvrdenia komory. Od roku 1989 sa na socialistickom vedení poľnohospodárstva v zásade nezmenilo nič v oblasti preferencie parazitovania a vydierania, neúcta k vlastníctvu a pôde, nehovoriac o katastrofálnom systéme podpory a dotácií, vhodných len do zločineckého prostredia.