Kolonializmu podobný systém v oblasti potravín naberá na obrátkach !

Písmo: A- | A+

Slovensko bolo súčasťou demokratického spoločenstva pred februárom 1948. Dovtedy poľnohospodársky sektor fungoval na úrovni doby. Otázkou je o akom poľnohospodárstve môžeme hovoriť po roku 1948 a dnes ?

Toto súvisí z bezprostredným kolapsom poľnohospodárstva a potravinárstva u nás. Je pravdou, že kolaps by sa mal prejaviť v prvom rade nedostatkom potravín. Ale u nás nehladujeme. Preto je potrebné odhaliť príčiny úpadku, ktorý bol nahradený jednoduchým systémom dodávateľského reťazca tvoreného otrockou závislosťou na dovezených surovinách.

Stupeň prvý,

totálna závislosť výrobcov na dovoze surovín. Úmyselne a cielene sa rozpadla potravinová pyramída, založená na prepojení produkcie so spracovaním. To neznamená, že by nemohla byť postavená na voľnom trhu. Toto už nie je žiadny voľný obchod. Toto je celý mechanizmus na likvidáciu surovinovej základne a veľmi dobre poslúžil na definitívny rozklad potravinovej pyramídy. Problém je ten, že voľný trh neznamená trvalú kvalitatívnu a kvantitatívnu dostupnosť. A potom je na rade ten najslabší, ktorý pohltí všetok podradný tovar A pretože neprodukujeme žiadne významné množstvá potravín, sme slabí a chorí, závislí na terapii dovozom. Akýmkoľvek. Dnes sa dá hovoriť o úplnej závislosti a to hlavne pre absolútnu nedostatočnosť a výkonnosť rezortu a tým k trvalému ohrozeniu v prípade celosvetovej krízy dodávateľského reťazca.

Stupeň druhý,

nízka diverzifikácii poľnohospodárskych podnikov, a okupácia pôdy nájmami. Ak by sme sa bavili o nejakej forme tichej pozemkovej reformy, ide o zaberanie pôdy vlastníkov. Všetky krajiny začali s vysokým stupňom ochrany pôdy nielen ako tovaru, ale aj ako územia, nehovoriac o potrebe ochrany pôdy vo všetkých formách potrebných na hospodárenie. Vždy ak došlo k pozemkovej reforme, dochádzalo k spoločenskej zmene. Preto je potrebné upozorniť, že tento tichý sprievodca nasvedčuje vážnej zmene spoločenského systému-. Pozor, aby sme neodišli s holým zadkom.

Stupeň tretí,

neschopnosť ukotviť podporu a rozvoj výrobných organizácií, spoľahlivo fungujúcich na miestnej úrovni. Kým celý svet sa otáča chrbtom k dlhým dodávateľským reťazcom v prípade schopnosti vlastnej produkcie, u nás kolaboratívny prístup opačne, upevňuje dodávateľský reťazec surovinového dovozu, závislosti spracovateľského priemyslu a predaja na úrovni obchodných reťazcov. Globalizácia a centralizácia, podporená trvalým premývaním mozgov úradníkov na úrovni únie spôsobila nekompatibilitu medzi štátnymi orgánmi a verejným záujmom.

Stupeň štvrtý,

úmyselný a cielený rozklad štátneho dozoru na politickú utierku, ktorá neplní ani jednu zo základných funkcií. Namiesto merania účinnej a efektívnej kontroly, meriame orgány ekonomickými výsledkami. Výsledkom je úplná deformácia kontroly na vyberačov poplatkov v podobe pokút. Doplnené centralizáciou za účelom efektivity, ktorí sa nikdy nenaplnila je výsledkom odborná nespôsobilosť a nefunkčnosť. Preto je potrebná plná diverzifikácia kontroly podľa odbornosti, jeho finančné krytie prevádzkovateľmi a funkčný mechanizmus štátneho dozoru nielen na ochranu spotrebiteľa ale aj samotných prevádzkovateľov. Je merateľná a preukázateľná diskriminácia slovenských prevádzkovateľov.

Stupeň piaty,

neprijateľný formát správneho konania bez odkladného účinku v prípade rozhodnutí, spôsobujúci korupčné, protekcionárske a závislostné prostredie. A navyše nekomfortné postavenie samotnej kontroly, ktorá je v prese záujmov spravodlivosti a súčasne jej dlhodobej nevymožiteľnosti v prípade neprimeraných, nevhodných alebo nepresných výsledkov, postavených na subjektívnych záveroch. A k tomu nespôsobilé vedenie akademickými persónami s nulovou odbornou znalosťou kontroly. Postavenie kontroly do polohy zúženej na sankcie a ešte bez dohľadného časového statusu skutočne správneho konca je nielen právnym problémom ale súčasne kultúrou šikanovania a strašenia. Najhoršie je na tom potlačenie skutočných kontrolných mechanizmov.

Stupeň šiesty,

katastrofálne legislatívne prostredie. Vo všetkých smeroch zjednodušená schéma na udržiavanie overeného neproduktívneho a monokultúrneho družstevného poľnohospodárstva. Napriek spoločenskej zmene, udržiavaním dotovania a podpory úplne rozvráteného systému, sa aj pri súkromnom vlastníctve prejavila nekonečná neefektívnosť systému dotovania. Navyše neadresnosťou prijímateľov pomoci z hľadiska vzťahu k pôde, vyšli tieto zdroje úplne nazmar, s výnimkou rozprávkového bohatstva agrobarónov.

Je potrebné obnoviť celý potravinový reťazec. Je potrebné definitívne vydať úplne nové predpisy v oblasti potravín. Ak bude dnešný trend pokračovať, už nebudeme štátom ale kolóniou únie. A čo je smutné, paradoxne vďaka našim vlastným kolaborantom.

Skryť Zatvoriť reklamu