Ešte sa môžeme spamätať aj keď to nepatrí medzi naše prednosti. V čase, keď je nad slnko jasnejšie, že priemyselné poľnohospodárstvo je mŕtve ekonomicky ale hlavne sociálne a environmentálne, sa snažíme tohto zdochýňajúceho koňa udržiavať pri živote. Komparzom organizovaným rezortným ministerstvom futrujeme do nekonečna skapíňajúce odvetvie, ktoré sa z roka na rok nevie nadýchnuť a nebyť neustálych transfúzií verejných financií, už dávno skapalo.
Paradoxom a skutočne exemplárnym dôkazom neschopnosti rezortného ministerstva, ktoré z roka na rok konštatuje horšiu a horšiu situáciu je to, že napriek tomu robí všetko pre to, aby sa nič nezmenilo. Tie isté frázy od Biľaka po Vlčana. Ministerstvo charity pre bohatých. Centrum pre upokojovanie vydieračov.
Za pomoci kolaborantov odchovaných na Moskovských školách a Bruselských croisasantoch nás tu vodia za nos. Zle a horšie, to je výsledok našej poľnohospodárskejh politiky počas 70 rokov. Napriek absolútne zdevastovanému prostrediu, sociálnemu rozpadu vidieka, ekonomickému kolapsu poľnohospodárstva tu na dotáciách úspešne parazituje úderka producentov ničoho a nikomu.
Komunisti zblúdení svojou ideológiou ponúkli možnosť rozkradnúť čo sa dalo a nazývali to družstevným roľníctvom. Ale od vtedy sme neboli schopní ponúknuť ľuďom a vymyslieť nič, len ďalšiu časť tohto seriálu o parazitovaní na spoločnom alebo na cudzom. Nazvanú progresívny liberalizmus.Verím, že slovensko nebude stalinisticky progresívne.
Ostala jedna veľká potopa, bez budúcnosti. Step a vyprahnutá zem po divochoch, ktorí si z tejto krajiny urobili rezerváciu plantáží a konzumu.
Každopádne, nie je čas. Svet sa rúti do technologickej a digitálnej revolúcie, bez nároku snívať o plantážach Inovatívna výroba potravín je hrobárom rojkov o priemyselnom poľnohospodárstve. Jediné čo ostane je to, čo si krajiny uchránia na miestnej úrovni ako miestu potravinovú sústavu.
Ak nám nestačilo, že po 70 rokoch ( hlavne obdobia socilizmu ) tu máme nekonečné záťaže po blúzniacich poľnohospodárskych magoroch, tak sa spamätajme pre neudržateľnosť terajšieho obhospodarovania pôdy.
Ohrozenie je väčšie, ako najväčší vojenský konflikt, pretože ohriozuje celú populáciu od A po Z a civilizáciu čo príde po nej.
Je plnou pravdou, že vidiek sa vysťahoval. Ale práve pre to, že ho vytlačilo agresívne poľnohospodárstvo, mestské a rekreačné bývanie. Je pravdou, že ľudia nemajú chuť pestovať a chovať. No nemôžu, ak videk je prerastený industrializáciou.
Na základe novodobých elektronických medií sme prestali vnímať realitu. Manipulácia dosiahla vrcholné obdobie. Na základe našej pasiviy a ležérnosti sme umožnili pokračovať v neefektívnej produkcii potravín pre cudzích a zároveň sme si zničili vlastnú základňu tradičného roľníckeho hospodárenia.
Na rozdiel od pôvodného a tradičného slovenského prostredia sme vytvorili neidentifikovateľný otrokársky systém. Akurát miesto biča je odmenou almužna na splátku úveru.
Roľníci boli vždy samostatní a slobodní. Roľníci vždy garantovali tejto krajine dostatok. Mnohokrát za použitia moci alebo aj náslilia suplovali neschopnosť mocných nakŕmiť ľudí.
Ak sa nespamätáme a masívne neukončíme marazmus poľnhospodárskej veľkovýroby podporou inovatívnych a digitálnych hospodárstiev, budeme stále len hladnými otrokmi.
Toto nie je likvidácii niečoho, toto je o reálnom svete produkcie potravín a skutočnej potravinovej sebestačnosti. To je skutočnoť a nie blúznenie rezortného ministertva o percentách slovenkých potravín, Goebelsovské bombastické propagandistické táraniny.
Stratili sme kontrolu. Sme len štatistami a to presne robí aj naše ministerstvo. Štatistu. Počíta s tým, že dajako bude. Ale nebude. Ak ostane pri terajšj stratégii, nebude ono ani my.
Potupa žoldnierov brániacich priemyselné poľnohospodárstvo je v pažravosti, ktorá vykorenila nilen roľnícke hospodárenia ale teraz likviduje aj ich..
