Veď si len predstavte, v Lime žije viac ako 8 miliónov obyvateľov. Rozloha mesta je okolo 2600 km2 a je to piate najväčšie mesto Južnej Ameriky. Lima je rozdelená na 49 okresov (vrátane Callao, ktoré síce patrí k hlavnému mestu, má však štatút samostatnej provincie). Keď to porovnáme s piatimi okresmi Bratislavy, je to obor!
Vráťme sa však k turistom, ktorí sa rozhodli v Lime zostať deň, dva a k tomu, prečo si za takýto čas utvoria nie práve najoptimistickejší obraz. Začína to už pri pristávaní. Ak veľa cestujete a lietate, pristávanie je vždy veľmi zaujímavé. Máte šancu vidieť mesto z vtáčej perspektívy, jeho veľkosť, jeho okolie, premávku, svetlá ak prilietate v noci. O Lime to však neplatí. Vďaka smogu neuvidíte nič. Iba šedé mračná, rozprestierajúce sa nad mestom a zahaľujúce jeho tajomstvá. Lietadlá lietajúce z Európy musia preletieť nad celý mestom, dostanú sa až nad Pacifický oceán, kde urobia obrat, aby sa mohli vrátiť a pristáť na letisku Jorge Chavez. Z toho všetkého si vychutnáte iba ten oceán. Ďalším nie práve najlepším prvým kontaktom s mestom je poloha medzinárodného letiska. Nachádza sa v okrese Callao, o ktorom sme už vyššie spomínali, že je to zároveň samostatná provincia Peru. Nachádza sa tu okrem letiska aj lodný prístav a priemyselné parky. Callao si za svoju existenciu prežilo mnoho prírodných katastrof. Peru sa nachádza v tektonickej oblasti a pri Pacifiku. Je tak vystavované nielen častým otrasom zeme, ale aj vlnám tsunami, ktoré práve vďaka zemetraseniam vznikajú. Bolo dokonca aj zničené. Viac o zemetraseniach v Peru sa dozviete v inom článku, ktorý som napísal.
Medzinárodné letisko Jorge Chavez v Lime. (Jan Milata)
Callao patrí medzi tie nebezpečnejšie štvrte, kde môžete veľmi ľahko naraziť na partičku zlodejov, prípadne nastúpiť do „zlého“ taxíka, ktorý vás zavedie na neznáme miesto a zlodeji vás okradnú o všetko čo máte pri sebe. Toto sú však pesimistické scenáre, ktoré sa vláda Peru snaží eliminovať a darí sa to. Policajtov môžete vidieť na každom kroku, „pravé“ taxíky sú špeciálne označené a každý taxikár musí mať licenciu na viditeľnom mieste. Navyše to sú prípady ľudí, ktorí chceli ušetriť zopár soles (peruánska mena) a zobrali si taxík z ulice. Pri letiskovej hale nájdete veľa taxíkov, ktoré sú spoľahlivé a preverené, samozrejme aj o niečo drahšie, keďže musia platiť poplatky za státie priamo pri letiskovej hale. V každom prípade je lepšie nepohybovať sa v tejto časti mesta osamote a v noci. Aby som trošku napravil obraz o Callao, je to kolíska peruánskej salsy. Usporadúvajú sa tu mnohé koncerty a salsa festivaly. Na youtube nájdete videá, takže ak by vás to zaujímalo, pozrite sa na to.
Ako turista, ktorý sa chystá v meste zostať iba deň, dva chcete navštívit tie najväčšie atrakcie, ako napríklad múzeum zlata, centrum mesta a jeho obchody, prípadne vyskúšať adrenalín vo forme paraglidingu nad Pacifikom. Všetky tieto aktivity patria medzi tie náročnejšie na financie a preto turisti môžu nadobudnúť dojem, že Lima je zbytočne predražená a neoplatí sa tu ostávať. Keď to porovnáme s ostatnými mestami v Peru, je to pravda. Niet sa však čo čudovať, Lima je nielen organizačným a administratívnym centrom krajiny, ale aj obchodným. Sídlia tu všetky veľké národné aj medzinárodné spoločnosti, dá sa povedať, že aj životná úroveň je tu vyššia ako v iných častiach krajiny. Hoci to je relatívne, pretože v okrajových štvrtiach môžete vidieť niečo iné. Peruánci vás ako turistu a belocha budú považovať za bohatých „gringov“ a budú sa vám snažiť všeličo predať.
Typický trh v Lime. (Jan Milata)
Odpadky. Toto je snáď najväčší problém v Peru. Odpadky doslova na každom kroku. Úrady sa aj v tomto snažia robiť osvetu a zmeniť správanie ľudí. Bohužiaľ výsledky zatiaľ nie je vidno. A to nehovorím o separovaní. Nadránom môžete vidieť veľké smetiarske autá, ktoré zbierajú nahromadené odpadky z ulice. To nie je ako u nás, že smetiari vám nezoberú nič, čo je mimo smetného koša. Tam sa doslova zabárajú do odpadkov. Alebo nie je nič výnimočné vidieť niekoho, kto práve dojedol alebo dopil a zbytky spolu s flaškou odhodí len tak na ulicu. Veľakrát sa mi stalo, že som sedel v autobuse a ľudia sa ani netrápili s tým, aby nenápadne niečo zahodili. Papierik, prázdna plastová fľaša? Žiadny problém. Rovno na podlahu autobusu, prípadne von otvoreným oknom. Je však pravda, že takéto správanie vídať skôr v častiach mimo centra. V centre a priľahlej modernej obchodnej štvrti Miraflores alebo San Isidro sú všetci viac pod drobnohľadom. Pevne verím, že časom sa aj toto zmení a Peruánci si uvedomia, rovnako ako my, že je dôležité separovať a starať sa o čistotu.
Pohľad na Pacifik z parku lásky. (Jan Milata)
Ďalším takým šokom pre turistu môže byť iná mentalita ľudí. Peruánci sú veľmi otvorení a veselí ľudia, radi komunikujú a ešte radšej predávajú a ponúkajú. Sú hluční a bezprostrední. Prejavujú o vás bezprostredný záujem. Musíte si zvyknúť, že z každej strany na vás budú vykrikovať gringo, gringo, budú sa predbiehať kto vám čo ponúkne. To platí aj pri výbere taxíka. Keď vyjdete z letiskovej haly, pripravte sa na zástup stojacich taxikárov, ktorí sa začnú pretekať v tom, aby ste sa zviezli práve ich taxíkom. Je to veľmi dobrá príležitosť vytrhovať lepšiu cenu. Ak viete po španielsky a nemáte problém handlovať sa ako na tureckom trhu o každý cent, ste na správnej adrese. Peruánci milujú handlovanie.
Prechádzka starým mestom. (Jan Milata)
Toto je teda zopár vecí, ktoré môžu spôsobiť nesprávnu mienku turistu na hlavné mesto Lima. Ak sa cez toto dokážete preniesť a zostanete dlhšie, otvorí sa vám aj tá nádherná a pútavá časť mesta. To vám garantujem. O tom si povieme viac v niektorom z nasledujúcich článkov. Ak sa tak nestane, kľudne mi napíšte a ako odškodné vás pozvem na tradičný peruánsky nápoj Chicha morada do mojej obľúbenej peruánskej reštaurácie v Bratislave.
Hlavné námestie v Lime. (Jan Milata)
