Sľúb,že naše
slnko lásky nikdy nezhasne
a ja pokorím hory v diaľave
na vrchol položím
srdce svoje boľavé.
Neraz pichne ma pri ňom
keď len fotky si obzerám
keď mesiac deň zastrie
na hviezdy sa smutne pozerám.
Ďakujem Bohu,že som Ťa stretol
tak čistú a nevinnú
že iný Ťa nezviedol
Tvoj otec mi Ťa s bielym čepcom
pred oltár priviedol.
Sľúbil som vernosť Ti
a ja to dodržím
neresti pod zámok
neveru zahubím.
Ja oheň som Ty voda
ktorú milujem a zbožňujem
aj keď občas z koryta vylieva sa
náš oheň lásky nikdy nezhasí
a prameň ten zosilnieva.
Búrky čo život prináša
svetlom slnko zastrie
rukou hladím chrbát Tvoj
Ty cítiš sa slastne a štebot detí opodiaľ
čo viac chcieť
veď to je to pravé šťastie.
Sládkovič mal Marínu
ja zas Teba Erika
si studňou po ktorej prahnú moje pery
do lona Tvojho sa celý vkladám
keď Teba mám inú už nehľadám.
Jak oceán bezodný a vesmír nesmierny
je prameň lásky vo mne
aj keď občas unáša ma sopky hnev v noci aj vo dne
ja viem kde je prístav môj,ten stále nájdem
kde Ty si vo mne a ja v Tebe
tak veľmi Ťa láska moja milujem...
