Ján Mydlo
Láska v zabudnutí
Mnohý stratia lásku vtedy, ak ich zlomí politika...
Som človek,ktorému záleží na pravde a viere,viere v zdravého ducha tohto malého,ale hrdého národa. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené
Neustále sa vracať do minulosti je zaťažujúce a už dávno stratené...pozerať sa do budúcnosti a snívať je pekné, ale zbytočne vás to pripravý o energiu...
Kto, alebo čo je kamarát v tomto svete, v svete plnom všetkého, ale aj ničoho... Spomienky sú ako rýdze diamanty, to je to, čo sme spolu prežili, to je to, čo nám nikdy nik nevezme...
Je veľmi staré čínske učenie, ako žiť v harmónii z prírodou, zo svojím prostredím. Určite pomôže zlepšiť váš život a zmeniť ho k lepšiemu.
Pohladil starú knihu hánkou ruky a vložil medzi ostatné. Zo záhrenia kabáta vytiahol fajku, a stláčal do nej nadrobno posekaný tabak. Čudne sa usmieval, keď jeho ťarbavá ruka porozsýpala tabak po stole. Načiahol sa, a z poličky vytiahol krabičku zápaliek. Škrtol zápalkou a mihotavý plamienok sa vnoril do tabakovej zmesi.
Hádam ani niet rodiny, ktorú by táto choroba obišla. Aj môj otec čelil tejto "protive", a boj s ňou chvalabohu vyhral. Keď ležal pred niekoľkými rokmi v košickej nemocnici /prešovským nedôveroval/, tak jeho diagnóza znela: rakovina hlasiviek, tretí stupeň zo štyroch. Trpeli sme celá rodina a veľmi sme sa báli o jeho život.
Na našom starom majery v Nižnej Šebastovej bolo vždy rušno. Cez cestu sa preháňali sliepky, a napaprčený kohút sa snažil prekričať či "prekikiríkať"svojho suseda. Hneď na samom začiatku býval báči Varga, a so svojou neodmysliteľnou pílkou(ktorá mu snáď už zrástla z rukou) a obrezával polienko za polienkom.
Ak nepolejete kvetinu zahynie... Keď nenasýtite hladného umrie... Aj ľudská duša potrebuje pocit potrebnosti a lásky.
Írska garda je zárukou bezpečnosti a slušného správania voči svojim občanom. Väčšinu priestupkov riešia len dohovorom. Ak idete večer opitý mestom, tak Vás odvezú domov, aby sa vám nebodaj nič nestalo.
Nemáš má rád? Spýtal som sa ho priamo bez nejakých okolkov. Neodpovedal mi. Jeho strnulý pohľad nehovoril nič, jeho výraz tváre bol tiež plný bolesti.
Chcem vyjadriť veľké Ďakujem, Vám dobrým ľuďom - Slovákom, ktorí aj keď sami žijete biedne, pomáhate nám, ktorých postihla povodeň a zosuvy pôdy...
Bolo to 5 najdlhších rokov v mojom živote a v cudzom svete bez najbližších. Ťažká práca kamenára v Írsku, aby som zabezpečil svoju rodinu, a postavil svoj vysnívaný dom. Teraz sa mi zosúva pôda pod nohami, zosúva sa mi môj život, a stráca sa v popraskanej pôde. Nemám slzy, lebo mi tvrdé "vychodňare "to zvládame bez sĺz a tak umierame v štyridsiatke. Takže bez sĺz a bez náreku som naspäť v Írsku, a moje nádherné deti plačú, plače aj moja žena, ale ja nie, veď to zvládnem... Dokedy vydržím neviem - pokiaľ mám zdravé ruky, tak sa nebudem sťažovať, a budem pracovať... veď aj čo iné mi zostáva, keď nechcem aby moja drahá rodina nespala niekde pod mostom. Pomôž si človeče, aj pán Boh Ti pomôže...
Pootvorila skriňu, na vrchnej polici pod hŕbou šatstva mala uložený celý svoj dôchodok, alebo skôr to, čo z neho zostalo. Celý život s mužom pracovali, aby teraz, keď nastala jeseň ich života,nemuseli trieť biedu." Čo už "nahlas si povzdychla, a vytiahla modrastú tisíckorunáčku. Celoživotné úspory sa príliš rýchlo míňali... Koľko len musí dať človek na potraviny - mäso, maslo, olej, cukor, mlieko... pohltí to dobrú polovicu spoločného dôchodku a to nehovoriac plyn, voda, elektrina...
Sľub, že navždy vo svetle dúhy kráčať budeme. Ja viem, že moje srdce je Tebe súdené. A cesta hoc trnistá občas bude, spolu šťastne budeme aj na poslednom súde...
Vždy mi pomôže,bez hlúpych slov a pripomienok sa mi oddá, a ja som jej za to vďačný.Už si neviem predstaviť bez nej život...
Vôňa čerstvo pokosenej trávy na sklonku leta Vám vstupuje až kdesi do nozdier, a každým nadýchnutím človek pociťuje,či preciťuje tú úžasnú prírodu,jej krásu a mnohorakosť.Ja,ako mladý 20-ročný chalan,som skôr pozeral tak po dievčatách a momentálne na hodinky,kedy už bude koseniu koniec a pôjdeme s dedom na pivo."Ďurku" som mu zvykol hovorievať a on nebol proti.Myslím,že sa mu to aj páčilo,veď je to furt lepšie ako zaužívané"Ďuri.Ja,jediný z jeho mnohých vnukov a môj otec,sme občas pomáhali na jeho statku.
Keď som po dlhšom čase musel navštíviť kostol v mieste svojho bývalého bydliska, bol som milo prekvapený peknou kázňou miestneho kňaza, ktorá ma zaujala svojou úprimnosťou, ale aj miernou drzosťou, ktorá však bola na mieste a týkala sa starších občanov, hlavne babičiek. Konečne som sa v kostole nenudil, a doslova som si vychutnal aj "christian story"v jeho podaní.