
Prešli už roky a môj kamarát z vojenčiny len tak zavolá, čo robíš?, a ja na to pracujem , vozím tehly a neuveríš mi, ale myslel som pred chvíľou na naše krásne časy z vojenčiny. Tak nemysli, a poď na výlet-na opály do Červenice na Dubník. A to len tak, bez prípravy a narýchlo? Áno ráno som u teba. Ja neviem. Čo žena? Neviem aké má na zajtra-sobotu plány. Si kamarát? Som! Tak ráno čakaj. Šiel som. Nenašli sme žiadny poklad, len zopár malých kúskov drahých opálov. Našli sme však oveľa viac. Našli sme seba, nás... obnovili sme staré kamarátstvo, vyleštili sme diamanty starého priateľstva...