Sladká minulosť

Stretávali sme sa v klube násťročný pubertiaci.Postavili sme si ho a opustenom židovskom cintoríne,rovno medzi náhrobkami.Bol to môj chvíľkový nápad a prvý som vykopal miesto pre búdu,čo mala byť našim budúcim klubom.Postupne sa pridal Slavo,potom Marián a Ľudo aj Norbert.Z rodičovského domu zmizli dosky,plechy zo súdov od smoly,ktoré tak usilovne zrovnal môj dedko.Boli sme mladý,blaznivý a večný romantici...

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Z vonku plech,z vnútra dosky pomedzi to vysypať škváru z uhlia a máte dokonalú izoláciu.Teplo domova nám vytváral pec PETRÍK,ktorý na dvore už potom ťažko zháňala moja babka.Vôbec sme nevnímali totalitnýrežim,netýkalo sa nás to.Proste bezstarostné časy.Náhrobky na cintoríne sme nerozbíjali a kľud nebožtíkov narúšal len zvuk naších gitár.Často znel spev starých trampskych piesní.Dievčatá nám klub zútulnili koberčekmi.Pri petrolejkách či žiari ohníčka,sme viedli nekonečné rozhovory.Boli sme veľmi dobrá partia, chlapcov aj dievčat.Vedeli sme stále vymyslieť dobrú hru a nepamätám,žeby sme sa nudili.Aby v zime dievčatá nestáli bokom,hrali hokej spoločne z nami.Mohol by som donekonečna písať o tých krásnych časoch,mnohý z Vás ich určite zažili,ale chcem o inom.Chcem hovoriť o svojej násťročnej dcére,ktorá postáva aj celé dni v opustenej autobusovej zastávke,kedže mladý nemajú svoj klub,stretávajú sa tam.Často počujem z jej úst,nudím sa.Tento chladný svet ľudských bytostí,často spája už len net,facebook,azet...To kúzlo ľudského tepla,sa vytráca.Su chladný navzájom,počuť to aj z ich debát.Kde je ta spolupatričnosť?Kde je ta láska,ktorú sme vedeli tak rozdávať mi?Vertemi,je mi ich ľúto,ľúto ich pretechnizovaného,ale prázdneho života.