Písmo:
A-
|
A+
Ľúbezny je Tvoj hlas keď šeptom hovoríš,
je ako vánok brázdiaci modrou oblohou,
keď v tých chvíľach ku mne hlávku skloníš a luna vynorí sa v diaľke,
vtedy hviezdam ticho hovorím,
že sú neuveriteľne krásne.
Keď tmavé rúcho vesmíru,
odkryje nám tvár,
keď sa moja ruka Tvojej dotkne,
vtedy viem že nie som sám.
V tom objaví sa niekto iný,
niekto celkom neznámy,
podídem bližšie,kto je to?,
kto mi šťastie berie z dlani?,
Kto je ako chladný kameň!,
kto je ten podliak planý?
No ja pýtam sa ešte raz a v diaľke ozýva sa, zas a zas,bol to sen...
