17. jún 2010 o 14:19 (upravené 24. jún 2010 o 09:11)
Páči sa: 1xPrečítané: 10 050x
môj sen o vlastnom dome sa mi rúca...
Bolo to 5 najdlhších rokov v mojom živote a v cudzom svete bez najbližších. Ťažká práca kamenára v Írsku, aby som zabezpečil svoju rodinu, a postavil svoj vysnívaný dom. Teraz sa mi zosúva pôda pod nohami, zosúva sa mi môj život, a stráca sa v popraskanej pôde. Nemám slzy, lebo mi tvrdé "vychodňare "to zvládame bez sĺz a tak umierame v štyridsiatke. Takže bez sĺz a bez náreku som naspäť v Írsku, a moje nádherné deti plačú, plače aj moja žena, ale ja nie, veď to zvládnem... Dokedy vydržím neviem - pokiaľ mám zdravé ruky, tak sa nebudem sťažovať, a budem pracovať... veď aj čo iné mi zostáva, keď nechcem aby moja drahá rodina nespala niekde pod mostom. Pomôž si človeče, aj pán Boh Ti pomôže...
Veľké výruby mestských lesov v Prešove? Všetko bez nejakej drenáže a odvodnení!!! Mali sme to zaplatiť my?! Obyvatelia??? Sú to naše lesy, alebo mestské? Kto je na vine??? Prečo v lese praská pôda? Kde sú storočné buky a duby? Môže za to erózia pôdy? Alebo je na vine ľudská chamtivosť? Jarček, ktorý prirodzene odvádzal vodu z lesov je zasypaný. "Dobrý sused"nahádzal doň konáre a hlinu, no potrebné potrubie nedal, veď voda si miesto nájde. Beznádej a zúfalstvo svokrovcov aj susedov... Mesto na nás kašle, vôbec ich nezaujíma kde skloníme hlavu. Dnes postihlo nešťastie nás, nezabúdajte však páni poslanci mesta Prešov, že zajtra na tom môžete byť rovnako,v eď nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch...