Čierna Hora je pre väčšinu Slovákov ešte aj dnes pomerne neznáma destinácia na rozdiel od bližšieho, no drahšieho Chorvátska. Vedeli sme, že nás čaká dlhá a zaujímavá cesta ale aj to najdôležitejšie: týždeň relaxu bez každodenných starostí. Cesta tam merala čosi viac ako 1000 km a mala trvať približne 24 hodín (náš vlak však meškal 2 hodiny, autom sa dá zvládnuť aj za 16).
Plán cesty: Nová Baňa – Nové Zámky – Budapešť – Subotica – Novi Sad – Novi Beograd – Bijelo Polje – Podgorica – Bar.
Pomerne monotónna cesta rovinatou Panónskou panvou plynula veľmi pomaly. Krajina začala byť zaujímavá až za Belehradom, kde začínali prvé kopčeky Dinárov. Tešili sme sa na asi najzaujímavejší železničný úsek v Európe: z Belehradu do Baru. Čakalo nás 234 mostov a 254 tunelov (s celkovou dĺžkou 114,4 km), nie nadarmo sa tejto trati hovorí „balkánske metro“. Po takmer 10 ročnom budovaní bolo dokončené v roku 1976.
Našu cestu do Čiernej Hory a asi 20-tisícové rýchlorastúce mestečko Bar by som priblížil vo fotografiách.
Na konci článku ešte zopár rád a postrehov...
Montenegro 12
Zopár praktických informácií a mojich dojmov:
- Je veľmi dôležité si zabezpečiť lehátko dopredu, keďže v Novom Sade nastupuje vždy kvantum srbských dovolenkárov. Nám sa stalo, že sme stratili aj miesto na sedenie a zostali sme v uličke. Našťastie sa dá dohodnúť so sprievodcom, ktorý za menší príplatok rád nájde nejaké lôžko.
- Cena spiatočného lístka sa pohybovala okolo 150 € + lehátko. Medzinárodný rýchlik Avala, ktorý začínal v Prahe a končil v Bare však tento rok nepremáva, keďže tam boli vlani problémy s povodňami, ktoré na niektorých miestach zničili trať. Je však vysoko pravdepodobné, že v budúcich rokoch bude obnovený.
- V samotnom Bare sa nachádza množstvo zaujímavostí. Okrem dlhej mestskej pláže je tam množstvo menších "neoficiálnych pláží", my sme navštívili Červenú pláž. Ďalej je tu veľmi pekná historická časť Stari Bar a okolité kopce ponúkajú možnosť na zaujímavú turistiku, my sme však vä čšinu času strávili na pláži. Okrem toho sa tu nachádza množstvo športovísk, obchodov, kaviarní a aj veľký supermarket.
- Stravovanie na pláži je pomerne drahé, no dajú sa nájsť aj reštaurácie s cenami podobnými Slovensku. Odporúčam ochutnať tzv. pľeskavicu. Mám skúsenosť, že na Balkáne je pomerne lacné pečivo vrátane pizze, čo sme dosť využívali. Keď si dobre nakúpite v supermarkete, môžete si aj sami niečo ukuchtiť.
- Ceny sú veľmi podobné Slovensku, niečo je trochu drahšie, niečo trochu lacnejšie. Veľkou výhodou je aj to, že Čiernohorci platia eurom.
- Ubytovanie sme neriešili dopredu, stačí sa spýtať taxikárov a tí vás radi dovezú k nejakému lacnému privátu alebo penzióniku. Náš privát bol asi 500 m od pláže a stál nás 10 €/noc, dá sa zohnať aj lacnejší.
- Autobusy/mikrobusy v meste premávajú po určitých trasách v tých istých časových intervaloch, ktoré nenájdete nikde na zastávke zapísané, treba len počkať a spýtať sa šoféra kam ide.
- Susedné mestečko Sutomore má pomerne krátku a preplnenú pláž, ktorú majú navyše ohradenú jednotlivé bufetíky a reštaurácie.
- Každý deň (ráno aj večer) odchádza z Baru výletná loď do Budvy pozdĺž pobrežia Čiernej Hory, cena je 10 €. Raz za týždeň tiež odchádza loď do talianskeho Bari, plavba trvá 24 hod. a je veľmi pomalá, preto by som ju neodporúčal.
- Čierna Hora na mňa veľmi zapôsobila a odporúčam ju navštíviť každému, dúfam že sa tam tiež skoro vrátim.
