V minulosti boli na našom území stovky banských lokalít, a teda aj stovky stúp. Do súčasnosti sa na Slovensku bohužiaľ žiadna pôvodná kompletná stupa nezachovala, ale vďaka nadšencom baníctva spojazdnili v roku 2019 dve repliky.
Hodruša – Hámre (9-tĺková stupa)
Video: https://www.youtube.com/watch?v=WIJD7I--i5w
Gelnica (4-tĺková stupa)
Video: https://www.youtube.com/watch?v=jF1Ivr491ek

Stručne o stupách:
Názov
Nemecký názov týchto zariadení je pochwerk, čo je definované ako stroj používaný na drvenie rudy. Slovenský ekvivalent – stupa (česky stoupa) pravdepodobne pochádza zo slova stúpať (drviť nohami).
História v skratke
Prvá písomná zmienka o stupách pochádza z konca 15. storočia zo Švajčiarska, odkiaľ sa táto technológia rozšírila do Nemecka a odtiaľ prišla spolu s banskými odborníkmi k nám. U nás sa využívanie stúp rozšírilo hlavne v 17. až 19. storočí a zaniklo postupne s príchodom elektrickej energie.
Ako stupa vyzerala a fungovala?
Z pravidla bola postavená z tvrdého dreva, využíval sa hlavne dub a buk. Rozmery stúp bývali rôzne. Hlavnou časťou bolo vodné koleso, na ktoré bol prívod vody zhora. Kvôli zabezpečeniu dostatočného prísunu vody sa preto začali hlavne v štiavnickej oblasti budovať vodné nádrže – tajchy. Na hriadeli kolesa sa nachádzali drevené výčnelky - palce, ktoré pri otáčaní slúžili na nadvihovanie tĺkov (želiez alebo kladív). Počet tĺkov bol rôzny, ich dolná časť - baran bol zo železa. Pod tĺky baníci nasypali horninu, ktorú rozdrvilo úplne najemno na tzv. rudnú múčku. Stupy sa delili na suché a mokré podľa toho, či bola rozdrvená ruda suchá alebo sa do nej privádzala voda. Rudná múčka sa potom ďalej spracovávala hlavne splavovaním (podobným ryžovaniu). Zrnká zlata sa zachytávali najskôr na ovčiu kožu, neskôr na plachtu.

Zaujímavosť
V rumunskej banskej obci Rosia Montana sa systém vodných stúp využíval ešte v medzivojnovom období (20. stor.), kedy sa u nás už na spracovanie rúd dávnejšie využívala elektrina.

Zdroje:
Georgius Agricola: Dvanásť kníh o baníctve a hutníctve, 1556
Karsten Ivan (OZ Kerling): http://karstenivan.blogspot.com
http://www.mint.corycats.sk/index.php?go=clanky&co=1