Jej autorom je pravdepodobne budínsky kňaz Marek z Káltu (lat. Marcus de Kalt), ktorý žil v 14. storočí. Zachytáva dejiny Uhorska od počiatku budovania kráľovstva (10. stor.) až po vládu Karola Róberta (14. stor.).
Budúci zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan dal rozštvrtiť mŕtve telo svojho príbuzného Kopáňa, ktorý ho chcel odstrániť. Jeho časti dal potom ako výstrahu rozvešať na brány Ostrihomu, Vesprímu, Rábu a jednu časť poslal do Sedmohradska.
Hunt, šľachtic pochádzajúci z Nitrianska, pomohol budúcemu kráľovi Štefanovi poraziť Kopáňa. Rod Huntovcov pochádzal údajne ešte z Veľkej Moravy. Zaujímavé je, že má v erbe psa (nem. hund).
Kráľ Štefan I. s manželkou Gizelou pri zakladaní kapituly v Starom Budíne.
Bitka pri Menfö v r. 1044, kde uhorský kráľ Samuel Aba utrpel porážku s nemeckým cisárom Henrichom III.
Kráľ Koloman dal oslepiť svojho mladšieho brata, nitrianske knieža Almoša aj s jeho synom Belom, ktorí sa ho pokúsili zabiť. Belo (II. zvaný Slepý) sa neskôr stáva uhorským kráľom a ako pomstu necháva sťať realizátorov svojho oslepenia.
Ladislav I., ako pomáha pri stavbe chrámu. Po smrti bol tento obľúbený panovník vyhlásený za svätého.
Ladislav I. napadol Rusov, ktorí pomohli kmeňu Kumánov dostať sa do Uhorska.
Atentát Feliciána Zacha na kráľa Karola Róberta a jeho rodinu. Kráľ utrpel len malé zranenie chrbta, jeho manželka Alžbeta prišla o 4 prsty.
Bitka pri Rozhanovciach v r. 1312. Karol Róbert porazil vojská Omodejovcov, čo viedlo postupne k obsadeniu ich dŕžav na východe dnešného Slovenska. Tejto bitky neďaleko Košíc sa údajne zúčastnilo až okolo 10000 bojovníkov.
Bitka pri Posade v r. 1330. Uhri utrpeli ťažkú porážku s Valachmi, Karol Róbert unikol z bitky len vďaka lesti, keď si vymenil zbroj s vojakom. Valasi v bitke využili kamenistú prírodnú úžinu.
ZDROJE:
V. Segeš a i. 2006: Kniha kráľov, panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov.
Obrázková kronika (Chronica Picta), dostupná online: https://web.archive.org/web/20120304111134/http://konyv-e.hu/pdf/Chronica_Picta.pdf
wikipedia.org
