
Bývalá budova sklárne z konca 19. stor.
Čo však trápi mňa, je architektúra týchto budov – či už priemyselných závodov alebo obchodných centier. Nazval by som ju „plechovou architektúrou“. Samozrejme nemožno sa tomu čudovať, veď v súčasnosti najlacnejším a najrýchlejším spôsobom, ako niečo postaviť je oplechovať betónový skelet. Otázkou do budúcna však ostáva, ako to budú vnímať naši potomkovia o niekoľko desaťročí? Či to nebude náhodou horšie, ako my v súčasnosti esteticky vnímame síce užitočnú, ale nie veľmi vzhľadnú architektúru socializmu. Ešte horšie však je, keď sa takýto oplechovaný objekt objaví nie na okraji, ale priamo v centre mesta alebo dediny. Skoro do plaču mi bolo, keď som naposledy navštívil Zvolen a priamo na námestí ma privítala budova obchodného centra. Najsmutnejšie na tom však bolo, že pozdĺž plechovej steny tohto centra (asi 3 metre od nej!) ju lemoval pozostatok stredovekého kamenného opevnenia mesta. Takže takto sa chováme k historickým pamiatkam...
Druhý, na Slovensku využívaný spôsob výstavby by som nazval heslom: „zbúraj staré, postav nové.“ Akákoľvek historická pamiatka, ktorá nie je oficiálne zapísaná ako kultúrna pamiatka sa stáva ohrozeným druhom, keďže majiteľ si s ňou v podstate môže robiť, čo chce. Toto isté sa dialo v minulosti, no bohužiaľ deje sa to aj dnes. Vo veľkej miere sú ohrozené najmä industriálne pamiatky – viď. cvernovka v Bratislave, mlyny v Nitre, či časť sklárne v Novej Bani. Podobný prípad sa udial aj u nás na dedine, kde v samom centre zbúrali plne funkčnú storočnú budovu bývalej sklárne a na jej mieste postavili spomínaného „plecháča“. Obyčajný človek sa môže len prizerať, zašomre si alebo niečo napíše, ako ja, no nezmôže nič...

Tretí prípad: „staré nechaj spadnúť.“ Precestoval som už veľký kus Slovenska a asi v každej dedinke a mestečku sa nachádza nejaká zaujímavá historická stavba (kaštieľ, hrádok, synagóga, priemyselná pamiatka...). Veľká väčšina z nich je ale v katastrofálnom stave a pomaly sa menia na ruiny, ktoré už nebude možné zachrániť. Dôvodov, prečo sa to deje je veľa, ale v skratke to možno zhrnúť tak, že nie sú na opravu peniaze. Je všeobecne známe, že je lacnejšie postaviť nové, ako opraviť staré. Prečo ale v zahraničí na to peniaze sú a u nás nie?