Nakoľko je na webe a rôznych blogoch pomerne ľahké nájsť množstvo informácií o fínskom školskom systéme, ja by som svoje vedomosti (skúsenosti) maximálne zostručnil do 20 bodov a „vypichol“ niekoľko vecí, ktoré zaujali mňa osobne (ako mladého učiteľa):
ŠKOLSTVO VŠEOBECNE:
Štúdium je zadarmo – vrátane stravovania, pomôcok, učebníc, dopravy, ubytovania, lekárov, exkurzií... T. j. vzdelanie je dostupné pre každého, ak je niekto šikovný, tak nepotrebuje na vzdelávanie isté finančné zázemie.
Všetky školy sú štátne – ministerstvo zadáva zákl. osnovy, samotné školy, ako aj učitelia majú pomerne veľkú autonómiu. Školy sú väčšinou malé – do 300 žiakov.
Stredné školy sú bez prijímacích skúšok, každý žiak si vyberá samostatne. Ak svoju školu nezvláda, tak môže bez problémov prestúpiť na inú. Nie je žiadny celoštátny monitoring, či testovanie.
Na vysoké školy sa dostanú len tí najlepší. Všetci vysokoškoláci navyše dostávajú finančný príspevok od štátu.
Učiteľ je atraktívne povolanie – finančné ohodnotenie síce nie je nadpriemerné, ale je dostačujúce a navyše ide o spoločensky uznávané povolanie (na pedagogickú VŠ sa dostane 1 z 10 uchádzačov).
VYUČOVACÍ PROCES:
Dôležité sú emócie – radosť z učenia sa, fínske deti chodia do školy rady. Do 12. roku sú hodnotené len slovne – povzbudivo. Učia sa v príjemnom prostredí – vybavenie, nábytok, atmosféra. Majú možnosť relaxu, hier a oddychu.
Vyučovanie prebieha vo väčšine ako projektové a problémové. Je minimalizované memorovanie, dôraz sa kladie na aktivitu žiakov, nie učiteľa. Žiaci majú čas na prácu aj čas na relax.
Skupinová práca - spolupráca a líderstvo – na hodinách pracuje 4-5 žiakov, pričom jeden z nich je líder (vodca), ktorý vedie danú skupinu a riešia problém.
Multidisciplinárne vzdelávanie - medzipredmetové vzťahy. Možnosť prepojenia 2 tried (ročníkov) pri spoločnej alebo príbuznej téme a vzájomná spolupráca žiakov, ako aj učiteľov na hodine..
Motivácia – napr.: netradičné priestory – učenie sa v drevenici, pri imitácii ohňa, v stane. Relaxačné zóny pre žiakov (oddychové vrecia), učenie sa hrou (detské ihriská).
Kladú dôraz na praktické (využitie v reálnom živote) a výchovné predmety: telesná výchova, hudobná výchova, práca s drevom, rôznymi prístrojmi a nástrojmi (píly, zveráky, frézy...), domáce práce – šijacie stroje, krosná, keramika, varenie a pečenie (home ekonomy).
Integrácia žiakov so ŠEP – sú prítomní v normálnej triede len na predmetoch, ktoré zvládajú, na tých, ktoré nezvládajú sa im venuje asistent alebo špeciálny pedagóg (väčšinou oddelene individuálne).
Každý učiteľ má podrobný manuál (príručku), ako učiť, aké metódy používať na každom predmete. To, čo robí naviac je na jeho šikovnosti.
MATERIÁLNE VYBAVENIE:
Existuje len jedna učebnica na každý predmet v štáte (kvalitne spracovaná). Učebnice sú koncipované – najprv otázky – deti nútia hľadať odpovede (internet, literatúra, pokusy, prax...).
Vybavenie triedy: min. 1. dataprojektor s interaktívnou tabuľou, tabule na fixky, wifi, príp. notebooky, tablety. Deti však v škole väčšinou využívajú vlastnú techniku.
Nábytok je prispôsobený na skupinovú prácu, je možnosť spojiť a oddeliť triedy pomocou zvukotesných posuvných stien.
Každý žiak má svoju skrinku na učebnice a pomôcky v triede – nenosia ťažké tašky domov.
Špecializované triedy na odborné a výchovné predmety sú výborne vybavené (chemické pomôcky, hudobné nástroje, telocvične). Presúvajú sa deti, učiteľ zostáva vo svojej triede.
Školská knižnica = obecná knižnica. Nachádza sa v centre budovy školy, je verejne dostupná pre všetkých žiakov aj občanov toho, ktorého mesta, dediny alebo štvrte. Jej vybavenie je prispôsobené na relax pri študovaní literatúry, či počúvanie hudby.
NA ZÁVER:
Pre každé povolanie platí: zamestnanec sa berie ako profesionál zodpovedný za svoje výkony, učí sa na svojich chybách, nie je pod tlakom, prísnou kontrolou, v strese, učí sa samostatnosti, ale aj spolupráci (v školstve neexistujú inšpekcie, hospitácie).
