Rýchlo sa z nás dvoch stali dobrí kamaráti, nakoľko sme bývali v jednej izbe na intráku, až mi raz navrhol, či by som k nim nezavítal niekedy cez prázdniny. A tak prišlo leto 2011 a naskytla sa mi možnosť navštíviť jeho domov. Mal som to šťastie, že priamo z Nitry premáva každý týždeň mikrobus so srbsko-slovenskými študentmi až do Belehradu. Po asi 12-hodinovej ceste som sa ocitol v mestečku Kovačica v severnom Srbsku, v autonómnej oblasti Vojvodina.
(http://sk.wikipedia.org/wiki/Kova%C4%8Dica_%28mesto%29)
Treba aspoň v krátkosti spomenúť, že v severosrbskej Vojvodine žije asi 60tis. Slovákov, čo je v súčasnosti najväčšia slovenská komunita v zahraničí. Sú potomkami Slovákov, ktorí prišli na úrodnú tzv. Dolnú zem v 18. storočí po definitívnom ústupe Turkov. Samozrejme nemožno to považovať za vysťahovalectvo, nakoľko tieto územia boli v tom období súčasťou toho istého štátu ako naše dnešné Slovensko. Zaujímavé je, že slovenčina je dnes vo Vojvodine jedným z úradných jazykov, s ktorým môžete pokojne vystupovať ako poslanec v miestnom autonómnom parlamente v Novom Sade.
V Kovačici ma privítala príjemná a pohostinná 4-členná rodina miestneho učiteľa hudby a muzikanta. V tomto okresnom mestečku žijú 3/4 slovenského obyvateľstva. Je veľmi povznášajúce prechádzať sa po meste vzdialenom 500 km južne od Slovenska a môcť bez zábran používať svoj materinský jazyk. Súčasťou mesta sú aj slovenská základná škola a gymnázium. Predkovia miestnych Slovákov údajne prišli zo stredoslovenskej oblasti Modrého Kameňa, udržiavajú si svoje nárečie, zvyky, tradície a folklór. Strávil som tu nádherný týždeň, ktorý by som radšej priblížil pomocou fotografií.
Súčasťou mestečka je Galéria insitného (naivného) umenia: veľký obraz príchodu Slovákov na Dolnú zem (vľavo hore Bratislavský hrad).
Evanjelický kostol v Kovačici. Okrem evanjelikov sú v mestečku pomerne rozšírenie rôzne iné náboženské spoločnosti.
Pomenovanie ulíc často nesie meno slovenskej osobnosti, či oblasti. Už pri príchode ma pobavil názov ulice: Tatranská, nakoľko široko ďaleko niet žiadneho kopca.
Staršie autá značky Yugo a Zastava pripomínajú staré časy Titovho režimu.
Úrodné zeme miestni využívajú na pestovanie kukurice, ktorú následne sušia (sušiareň-vľavo hore), očistené šúlky potom dokonca využívajú na kúrenie počas zimy. Predaj kukurice raz za rok do miestneho sila je celkom slušným, aj keď jednorázovým zárobkom.
Ulice Kovačice sú široké, plné zelene, a hlavne na rozdiel od našich miest je tu aj kvalitný asfalt, plán mesta pripomína šachovnicu.
Viac ako storočný tehlový dolniacky dom so širokou bránou do dvora. Vďaka okolitým hlinitým pôdam je vo Vojvodine množstvo tehelní, tehla je hlavným stavebným materiálom a pomerne lacným, čo je veľmi priaznivé pre mladé rodiny, ktoré chcú stavať. Priam do očí však bijú monumentálne vily miestnych Rómov, ktoré dokonca na nárožiach zdobia sochy levov. Sú však väčšinu roka opustené, nakoľko ich majitelia pracujú v západnej Európe.
Modernejšia časť mesta. Miestne obchody sú pre Slováka pomerne lacné. Lákavý je hlavne alkohol a cigarety: napr. 1 liter tvrdej pálenky sa dá kúpiť aj za 300 dinárov (asi 3 eurá). Pozor: na hraniciach zvyknú občas prehľadávať (povolené sú len jedna fľaša a jeden kartón na osobu:) Naproti tomu čokolády, sladkosti, či malinovky sú drahšie ako u nás. Životná úroveň v Srbsku, napriek tomu, že nie sú ešte členmi EÚ je pomerne blízka tej našej. Pri návšteve, alebo aspoň prejazde Srbskom si nezabudnite pochutiť na dobrom pivku Lav alebo Jelen a pljeskavici (juhoslovanskom hamburgery).
Na záver len toľko: je skvelý pocit vidieť, že srbskí Slováci si udržujú svoju kultúru aj mimo svojej pôvodnej vlasti a sú hrdí na to, že sú Slováci...
