Podľa môjho názoru by mal byť vzorom pre dnešných ministrov a malo by mu patriť čestné miesto v učebniciach dejepisu.
Jozef Sivák (1886 - 1959) politik, spisovateľ, novinár, básnik, ale hlavne učiteľ.
Celý svoj život venoval rozvoju slovenského školstva a kultúry.
Už v 20. rokoch zostavil viacero kvalitných učebníc pre ešte slabo rozvinuté slovenské školstvo.
V r. 1928 mal najväčšie zásluhy na záchrane Prievidzského gymnázia.
Zaslúžil sa tiež o zriadenie Technickej univerzity v Košiciach v r. 1937.
Ako politik finančne podporoval chudobných slovenských študentov.
Ako minister školstva pôsobil v ťažkých časoch vojny (1939 – 1944), paradoxne v tomto období hlavne vďaka nemu dosiahlo slovenské školstvo asi najväčší pokrok vo svojich dejinách.
Založili sa viaceré školy a inštitúcie, ktoré fungujú dodnes: V Slovenskej vysokej škole technickej (dnes Technická univerzita) otvorili nové odbory, vznikla Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity (dnes Univerzita Komenského), Slovenská vysoká škola obchodná (dnes Ekonomická univerzita).
Vzniklo 10 stredných škôl, 3 priemyselné školy, 8 obchodných učilíšť, 4 ženské odborné školy.
Do škôl sa zaviedlo vyučovanie nových predmetov: estetická výchova, občianska náuka, zdravoveda a remeslá.
Zaviedol učiteľské porady a konferencie, vysielanie pre školy v Slovenskom rozhlase.
Vydávali sa časopisy pre pedagógov.
Zaslúžil sa o vznik Slovenskej akadémie vied a umení (dnes SAV).
Vznikol Ústav pre školský a osvetový film, Ústav pre ľudovú pieseň a Slovenská galéria.
V slovenčine vyšlo okolo 4000 nových knižných titulov.
Snažil sa o pozdvihnutie úcty k matkám.
V r. 1943 nariadil školám Deň slovenskej prírody, aby naučil mládež vážiť si prírodu a jej súčasti.
V tomto období bola slovenská mládež vychovávaná k hrdosti k vlastnému národu a mala vysoké národné povedomie.
Nedovolil, aby sa do školstva a vyučovacieho procesu akokoľvek dostala myšlienka nemeckého národného socializmu (nacizmu)!
Verejne nesúhlasil s prenasledovaním židovských obyvateľov a bol rázne proti ich deportáciám do koncentračných táborov, na protest bol odhodlaný odstúpiť zo svojej funkcie (čo sa nakoniec stalo až po potlačení SNP).
V r. 1942 osobne intervenoval u prezidenta Tisa, aby zastavil deportácie. Hlavne spolu s ministrom hospodárstva Medrickým vystavili množstvo (tisíce) ochranných legitimácií pre Židov.
Na záver:
Po vojne bol zatknutý a na 2 roky sa dostal do väzenia, pričom mu bol skonfiškovaný všetok majetok. Po prepustení bol vysťahovaný do dedinky Tachty a neskôr do Trubína. Zomiera ako 73 ročný v Bratislave.
Zdroje:
http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult0107.pdf
https://sk.wikipedia.org/wiki/Jozef_Siv%C3%A1k_(politik)
Ladislav Lipscher (1992) – Židia v slovenskom štáte 1939 – 1945
