Informácií o tajchoch na Rudnianskom potoku je pomerne málo. V publikáciách často vôbec nie sú spomenuté alebo sa spomínajú len okrajovo - pár vetami. Našťastie na prelome 19. a 20. storočia žil Ing. Bergfest, ktorý sa pomerne podrobne venoval baníctvu na strednom Slovensku. Veľa zaujímavého sa ale človek dozvie aj pri terénnom výskume, či bádaním v archívoch, na čo však treba kopec času.
V priebehu 18. storočia boli v hornej časti obce prehradením Rudnianskeho potoka vybudované 2 umelé vodné nádrže. Domáci obyvatelia ich poznajú ako Starý a Nový tajch. O ich staviteľoch a dĺžke výstavby som sa (zatiaľ) nikde nedočítal. Tajchy pravdepodobne navrhol banský merač Ján Lill, ktorý navrhol novobanský tajch v r. 1792. O Starom – hornom tajchu toho nevieme veľa, bol vybudovaný v r. 1786 v nadm. výške asi 350 m na ľavostrannom prítoku potoka. V teréne je stále rozoznateľná kamenno-zemná hrádza dlhá asi 100 m a široká 6 m. Jej teleso je na jednej strane roztrhnuté a je viditeľný starý drevený hranol, ktorý bol pravdepodobne súčasťou výpustného zariadenia. Možno predpokladať, že Starý tajch sa prestal využívať v roku 1870, keď odišli z Rudna poslední baníci, neskôr ho pravdepodobne ešte využívali sklári. Jeho skazu napokon dokončila príroda.
Nový – dolný tajch je už pomerne dobre opísaný. Nachádzal sa v nadmorskej výške asi 240 m, priamo nad obcou. Jeho rozmery boli: šírka 130 m, dĺžka 400-450 m, hĺbka 10-15 m. Jeho veľkosťou ho možno prirovnať k tajchu Moderštôlňa na Kopaniciach (časť obce Hodruša–Hámre). Rudniansky Nový tajch sa zachoval až do 20. rokov minulého storočia, kedy sa roztrhla časť výpustu. Voda následne zaplavila celú dedinu a spôsobila miestnym obyvateľom veľké hmotné škody. V druhej polovici 20. stor. bola trhlina hrádze ešte zväčšená, nakoľko sa pracovníci lesov potrebovali dostať s technikou do vnútra bývalého tajchu kvôli ťažbe dreva. V teréne sa dá okrem hrádze vidieť časť vodného tunela (kamenného výpustu), ktorý bol pôvodne v jej telese. Na opačnej strane, pod cestou je viditeľný prepadový kanál (z časti vysekaný v skale), ktorým sa vypúšťala voda, ak bola hladina tajchu privysoká. Zaujímavosťou je, že základový kameň tajchu s vyrytým rokom 1789 kedysi obyvatelia, ktorí žili pod hrádzou, zapracovali do muriva malej hospodárskej budovy (viď obrázok). Oba tajchy boli prepojené vodným jarkom, ktorý viedol do miestnych stúp (neskôr do sklárne). Následne bol napojený na potok, ktorý sa v dolnej časti obce vlieva do rieky Hron.
Na záver treba spomenúť, že v rámci protipovodňovej ochrany od roku 2012 prebiehala čiastočná obnova hrádze na Novom tajchu v Rudne (do výšky asi 6,5 m). Hrádza tak reguluje hladinu vody v Rudnianskom potoku, ktorý pomerne často v obci počas povodní spôsoboval väčšie škody ako samotná rieka Hron. A tak v daždivých obdobiach roka možno dnes niekdajší tajch po takmer sto rokoch vidieť aspoň z malej časti naplnený vodou.
Rozmery tajchov v Rudne podľa Bergfesta (1953)
Horné jazero | Dolné jazero | |
Hrádza: | ||
dĺžka pri korune | 101 m | 103 m |
šírka pri korune | 6 m | 12 m |
sklon na strane vody | 33 ° | 25 ° |
sklon na vonk. strane | 33 ° | 32 ° |
Výpust: | ||
počet výpustov | 2 | 2 |
dĺžka rúr | 22 m | 48 m |
prierez rúr | 20 cm | 25 cm |
Voda: | ||
najvyšší stav vody | 12 m | 17,4 m |
objem | 75 000 m3 | 180000 m3 |
Nový tajch na mape 2. vojenského mapovania (19. stor.)
Poloha tajchov cez Google Earth
Zachovaný kamenný výpust
Čiastočný Nový tajch (2014)
Zdroje:
Archívna štúdia baníctva v oblasti RUDNO-BREHY-PUKANEC. 1961
Archív OcÚ Rudno nad Hronom
Konečná, K.– Medveď, B. 2004, Bedeker Nová Baňa a okolie
© 2nd Military Survey, Section No. 30-42, Austrian State Archive/Military Archive, Vienna (mapa 2. Vojenského mapovania)
Google Earth, 2014
