Prvou bezprostrednou reakciou takmer celej spoločnosti na atentát - s výnimkou pánov Blahu a Danka - bolo odmietnutie násilia a šírenia nenávisti. To bola jediná a správna reakcia. Avšak teraz nás všetkých čaká tá ťažšia úloha. Zhodnúť sa na tom ako hľadať cestu k sebe. O tom, že Slovensko je rozdelená spoločnosť, vieme už niekoľko rokov. Teraz stojíme pred bezprecedentnou úlohou. Musíme sa pokúsiť o novú formuláciu spoločenskej zmluvy. Dnes napíšem o jej forme. Zajtra o obsahu.
Vytvorme nový parlamentný výbor. Výbor NR SR pre budúcnosť Slovenska.
Po vzore Fínska som v minulosti opakovane navrhoval vytvorenie parlamentného výboru pre budúcnosť Slovenska. Fíni ho vytvorili a následne úspešne použili k tomu, aby hľadali konsenzus naprieč politickým spektrom o dlhodobých otázkach smerovania ich ekonomiky, sociálneho systému, vzdelávania či zdravotníctva. Konsenzus dosiahnutý v tomto výbore, potvrdenými všetkými parlamentnými stranami, bez ohľadu na to či boli práve vo vláde alebo v opozícii, slúžil na zabezpečenie väčšej kontinuity v rozhodnutiach fínskych vlád bez ohľadu na ich aktuálne zloženie.
Zároveň som však vždy dodával, že aby taký výbor na Slovensku mohol fungovať rovnako úspešne ako vo Fínsku, potrebovali by sme, aby v ňom sedeli Fíni, nie my Slováci. Dnes je všetko inak. Som presvedčený, že Slováci po atentáte na premiéra sú iní Slováci než tí spred atentátu. So zosilnenou túžbou po hľadaní zhody. Verím preto, že vytvorenie parlamentného výboru pre budúcnosť Slovenska by dnes malo veľký zmysel. Väčší než kedykoľvek predtým.
Prvým krokom k jeho vytvoreniu mohla byť zhoda všetkých zúčastnených parlamentných strán na stretnutí zvolanom súčasnou prezidentkou Čaputovou a onedlho novým prezidentom Pellegrinim. Ak by sa ovšem toto stretnutie konalo. Ak sa konať nebude, tak na inom najbližšom stretnutí parlamentných strán. Mali by sme sa pokúsiť o vytvorenie permanentnej platformy, parlamentného výboru pre budúcnosť Slovenska, ktorý by slúžil na hľadanie novej spoločenskej zmluvy naprieč politickým spektrom.
Bola by v tom symbolika o to viac, že práve Peter Pellegrini v minulosti navštívil Fínsko, zoznámil sa tam s fungovaním ich parlamentného výboru pre budúcnosť Fínska a veľmi sa mu tá myšlienka zapáčila.
