Kľúčovým problémom slovenskej politiky, ktorý sa potom premieta do ekonomickej, sociálnej a zahraničnej politiky, je nedostatok kontinuity. Jedna vláda niečo začne, nasledujúca to zastaví, zruší alebo zmení. A začne niečo vlastné, v čom zas nepokračuje vláda po nej. A tak to ide stále dokola.
Nedostatok kontinuity sa veľmi negatívne podpisuje na projektoch financovaných z eurofondov alebo z peňazí slovenských daňových poplatníkov. Avšak ešte viac škôd tento nedostatok elementárneho konsenzu napáchal na daňovom systéme, dôchodkovom systéme, Zákonníku práce či na našej zahraničnopolitickej orientácii.
V závislosti od toho, kto je práve pri moci, sa daňový systém mení raz v prospech voličov s nižšími príjmami inokedy v prospech voličov s vyššími príjmami. Jedna vláda kladie dôraz na dôchodkový systém financovaný štátom, druhá na systém založený na osobných dôchodkových úsporách. V jednom volebnom období so Zákonník práce upravuje v prospech zamestnávateľov, aby sa vzápätí v ďalšom urobili zmeny v prospech zamestnancov. V zahraničnej politike prevláda raz viac orientácia na Západ, inokedy, pod heslom štyroch svetových strán, zasa na Východ.
Môžete namietať, že práve v tom predsa spočíva politická súťaž. Politické strany predkladajú voličom nielen diametrálne odlišné politiky, ale často vzájomne sa úplne vylučujúce. A keď si voliči vyberú, kyvadlo sa presúva raz na jednu stranu a potom zasa na opačnú. Toto kyvadlo je však jednou z príčin toho, že krajina sa ani zďaleka nevyvíja tak pozitívne ako by mohla.
Dá sa s tým niečo robiť bez toho aby sme zrušili politickú súťaž? Je to ťažké, ale nie nemožné. K tomu však treba poctivú snahu všetkých zúčastnených strán. Celkom určite k tomu nestačí urobiť len jedno stretnutie. Práve preto som navrhol vytvorenie stálej platformy, ktorou by mohol byť napríklad nový parlamentný výbor, Výbor NR SR pre budúcnosť Slovenska.
A čo by malo byť jeho cieľom? Rokovanie o novej spoločenskej zmluve, ktorej podstatou by bol záväzok všetkých zúčastnených strán, že nebudú rušiť zmeny ich politických oponentov výmenou za záväzok, že ich politickí oponenti nebudú rušiť zmeny, ktoré zaviedli oni. Ktorej politiky a ktoré konkrétne opatrenia by to mali byť, to je už vecou rokovaní a dohody.
