Odpoveďou je minimalizácia ekonomických nákladov ekologických opatrení, pri zachovaní úrovne ochrany životného prostredia a účinnosti boja proti klimatickej zmene. Čistý vzduch, čistá voda, neznečistená pôda, biodiverzita, zdravé a dostupné jedlo, adaptácia na klimatickú zmenu, to sú všetko veci, ktoré si želáme všetci. S ambíciou byť nielen najekologickejšou súčasťou svetovej ekonomiky, ale aj byť na čele boja proti klimatickým zmenám, prijala Európska komisia sériu iniciatív.
Najprv to bola Európska zelená dohoda EÚ, ktorá v roku 2020 zadefinovala ambiciózny cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. V júli 2021 Európska komisia schválila 2 700 stranový balík dokumentov pod názvom Fit For 55, komplex opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55% v porovnaní s rokom 1990.
Schválené ciele, dokumenty a nástroje však obsahujú niekoľko principiálnych a veľmi veľa praktických problémov. Dosiahnutie stanovených cieľov by si vyžiadalo nielen zásadné zmeny politiky EÚ v oblasti klímy, energetiky, dopravy a daní. Automaticky sa predpokladá úplná mobilizáciu priemyslu. Pri znižovaní jeho uhlíkovej stopy má pomôcť nová priemyselná stratégia pre Európu. Tá predpokladá jeho dvojakú transformáciu, zelenú a digitálnu. Predpokladaný nárast cien a očakávaný rozsah technologického prezbrojenia by však boli tak veľké, že v tak krátkom čase sa to jednoducho urobiť nedá. Hrozí nebezpečenstvo, že keď sa ukáže, že prílišné politické ambície ani podporné nástroje nebudú stačiť, bude silnieť tlak na potláčanie trhu a posilnenie centrálneho plánovania ekonomiky.
Odklon od tradičných zdrojov, ktoré produkujú uhlík, odrádza od investícií do uhoľných baní či železiarní, čo obmedzuje ich produkciu a zvyšuje ich ceny. Pripravované obrovské verejné výdavky zasa zvyšujú dopyt po nových materiáloch potrebných k prechodu na čistejšiu ekonomiku Jedným z neželaných dôsledkov snáh o urýchlenie zelenej transformácie je tak príspevok k zvyšovaniu cien ropy, plynu, uhlia, ocele a ďalších kovov a surovín ako je meď, hliník a lítium, ktoré sú nevyhnutné pre lepšie využitie slnečnej a veternej energie, elektrických áut a ďalších obnoviteľných technológií.
Mali by sme si však čo najskôr uvedomiť, že naše ciele v boji proti klimatickým zmenám nedosiahneme ignorovaním základných ekonomických či dokonca fyzikálnych zákonov. Hrozí nám, že budeme mať dramatický pokles dodávok a rast cien fosílnych palív a surovín, ktoré potrebujeme na prechod k nízkoemisnej budúcnosti. A predražené ceny energií a surovín sa prelejú do zvýšenia cien úplne všetkého, čo ohrozuje životnú úroveň občanov obmedzovaním ich kúpyschopnosti. Ekonomika sa ešte nespamätala z koronakrízy, z rastu cien energií v dôsledku vojny na Ukrajine a už ju ohrozuje ďalšie vážne nebezpečenstvo: rast cenovej hladiny v dôsledku zvyšovania výrobných nákladov, ktoré sú vyvolané novými reguláciami ako Fit For 55, motivované snahami o spomalenie či zastavenie klimatických zmien.
Tieto riziká je možné čiastočne odvrátiť aj korekciou cieľov, nástrojov a politík, ktoré boli prijaté na úrovni EÚ. Je v našom záujme byť aktívnou súčasťou diskusií o tom, ktoré z nich by sa v reakcii na bezprecedentnú sériu kríz mali zachovať, ktoré naopak urýchliť, a ktoré upraviť alebo úplne zrušiť. Slovensko je stále jednou z najpriemyselnejších krajín v EÚ. V našom záujme je zachovať vysoký podiel priemyslu v štruktúre slovenskej ekonomiky. V domácej hospodárskej politike či na úrovni EÚ potrebujeme trhovo konformné nástroje a opatrenia.
Sú to práve podnikatelia, kto je našou nádejou pri hľadaní riešení mnohých problémov, s ktorými je dnes konfrontované Slovensko a svet. Politici o nich dokážu veľa rozprávať, ako sme toho boli svedkami napríklad v Glasgowe, ale nevyriešia ich. Jedinou účinnou odpoveďou, ktorú pri riešení ekonomických, sociálnych či ekologických problémov máme, je podnikavosť a kreativita. Podnikavosť a kreativitu môžeme ubíjať alebo rozvíjať. Od toho, ktorú z týchto možností si vyberieme, závisí nielen naša konkurencieschopnosť, ale aj úspešnosť našich snáh o ochranu životného prostredia. A v širšom zmysle slova doslova aj naše prežitie.
