V predvolebnom čase všetky strany a všetci kandidáti sľubujú všetkým a všetko. Napríklad podnikatelia sa zrazu od všetkých dozvedajú akí sú dôležití a ako im chcú všetci zlepšovať podmienky pre podnikanie. Dá sa však ľahko overiť kto a čo v minulosti hovoril pred voľbami a potom po zvolení do funkcie. Z toho porovnania vyplýva, že väčšina politických subjektov, napriek ich predvolebným sľubom o opaku, na podnikateľov v skutočnosti kašle.
Téma podnikateľského prostredia je pritom dôležitá aj pri výbere kandidátov do európskych inštitúcií, vrátane Európskeho parlamentu, pretože podmienky pre podnikanie u nás už dominantne ovplyvňuje legislatíva prijímaná na úrovni EÚ. Keď portál Podnikajte.sk zisťoval aké sú priority kandidátov parlamentných strán v oblasti podnikateľského prostredia, vyjadrili sa zástupcovia len troch parlamentných strán (SaS, KDH, PS), tri strany sa do uzávierky nevyjadrili (Hnutie Slovensko, Hlas-SD a SNS) a strana Smer-SD sa rozhodla možnosť odpovedať nevyužiť.
Je to smutné najmä preto, že kľúčovými prioritami nasledujúceho volebného obdobia v EÚ musia byť najmä ekonomické témy: 1. zastavenie poklesu konkurencieschopnosti európskych firiem v porovnaní so svetom, 2. zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia v EÚ. Ak pôvodný zámer pri vzniku EÚ bol postaviť jej existenciu na štyroch ekonomických slobodách ako jej základných pilieroch, tak dnes musíme konštatovať, že EÚ stojí na „hlinených nohách“.
Sloboda je nevyhnutná pre ekonomický rast a blahobyt na Slovensku. Fungujúce trhy, slobodné podnikanie a voľný obchod sú kľúčové zložky zdravej ekonomiky. Sloboda podporuje podnikanie, inovácie a ochotu podstupovať riziko, ktoré sú nevyhnutné pre prosperujúce hospodárstvo. Nedostatok ekonomickej slobody a príliš veľa regulácie dnes často zbytočne zaťažuje podnikanie a významne zvyšuje firmám náklady, čo je veľký problém, niekedy ohrozujúci krátkodobé prežitie živnostníkov, malých a stredných podnikateľov ako aj veľkých firiem. Mnohé z nich práve preto odchádzajú z Európy a presúvajú sa do iných častí sveta, kde sú lepšie podmienky pre podnikanie.
Usilovať sa o maximalizáciu ekonomickej slobody by sme sa však mali nie preto, že tým urobíme dobre podnikateľom. Len tak sa totiž bude žiť lepšie aj nám všetkým. Existuje preukázateľná úzka súvislosť medzi mierou ekonomickej slobody, prosperitou a životnou úrovňou občanov: čím vyššej ekonomickej slobode sa krajina teší, tým je vyššia pravdepodobnosť, že bude bohatšia, podnikavejšia, sociálnejšia.
Ekonomická sloboda vo svete a na Slovensku
Najznámejšia publikácia kanadského Fraser Institute, v ktorej je zverejňovaný rebríček ekonomickej slobody, definuje kľúčové charakteristiky ekonomickej slobody takto:
1. osobná voľba a nie kolektívna voľba,
2. dobrovoľná výmena koordinovaná trhmi a nie alokácia prostredníctvom politického procesu,
3. sloboda vstupu a súťaženia na trhoch,
4. ochrana osôb a ich majetku pred agresiou zo strany iných.
Na základe obrovského množstva dát zo 165 krajín za dlhé obdobie od 1970 do 2020 potvrdzuje vyššie uvedenú tézu o súvislosti medzi slobodou a blahobytom: „Krajiny, ktoré sú ekonomicky slobodné, dosahujú lepšie výsledky v ukazovateľoch blahobytu než neslobodné krajiny.“
Nasledujúci graf jednoznačne preukazuje, že krajiny v hornom kvartile ekonomickej slobody mali priemer HDP na obyvateľa 48 251 dolárov v roku 2020 v porovnaní so 6 542 dolármi pre krajiny v spodnom kvartile.
Z grafu uvedeného nižšie vyplýva, že v hornom kvartile bol priemerný príjem 10 % najchudobnejších 14 204 USD, v porovnaní s 1 736 USD v spodnom kvartile. Zaujímavé je, že priemerný príjem 10 % najchudobnejších v ekonomicky najslobodnejších krajinách je viac ako dvojnásobok priemerného príjmu na obyvateľa v najmenej slobodných krajinách.
Rovnaký obrázok môžeme vidieť v ďalšom grafe pri porovnaní miery ekonomickej slobody a podielu chudobných na celkovom počte obyvateľov. V hornom kvartile zažíva extrémnu chudobu 1,90 USD na deň len 2,02 % populácie v porovnaní s 31,45 % v najnižšom kvartile.
Takto by sme mohli pokračovať ďalej v poukazovaní na súvislosti medzi mierou ekonomickej slobody a ukazovateľmi kvality života. Ďalšou presvedčivou demonštráciou tejto súvislosti je napríklad dĺžka života, ktorá je v hornom kvartile 80,4 roka v porovnaní so 66,0 rokmi v spodnom kvartile.
Slovensko sa v tomto komplexnom hodnotení ekonomickej slobody najprv výrazne zlepšilo, keď zo 60. miesta v roku 2000 poskočilo na 29. miesto v roku 2010. K tomuto výsledku najviac prispeli štrukturálne reformy, ktoré Slovensko zaviedlo v rokoch 1999 až 2004. Od roku 2015 sme sa opäť prepadli a stagnovali na 46. mieste. Odkladanie potrebných reforiem malo za následok, že „nám ušiel vlak“ a v medzinárodnom porovnaní sme spadli dokonca až do šiestej desiatky hodnotených krajín.
Z uvedeného vyplýva tento jednoznačný záver: ak chceme pomýšľať nielen na zlepšovanie podnikateľského prostredia, naštartovanie ekonomického rastu, ale najmä na zlepšovanie životnej úrovne občanov, našou ambíciou musí byť návrat medzi ekonomicky najslobodnejšie krajiny a dlhodobé usadenie sa v ňom.
