Pripomenutie IV. (posledná časť)

„Nežnou“ alebo demokratickou revolúciou, ktorá sa začala 17. novembra 1989, skončila sa v Česko- Slovensku vyše 40- ročná vláda komunistického režimu. Proces jeho porážky a odstraňovania však prebiehal nielen u nás, ale takmer súčasne aj v okolitých krajinách sovietskeho bloku. Komunizmus (tzv. reálny socializmus) ako spoločenský systém neobstál v súťaži so západným demokratickým spoločenským systémom. Nepodarilo sa mu osvojiť si také civilizačné výzvy, ako sú demokracia a ľudské práva v politike a kultúre, ale ani výsledky vedecko-technickej revolúcie v ekonomike. V ČSSR k tomu pristupovala aj zjavná neochota „normalizačného“ režimu prijať nové prúdy zo ZSSR v podobe „perestrojky“ a „glasnosti“, čo vyvolávalo silné spoločenské napätie. Čoraz viac proti nemu vystupovali rôzne opozičné skupiny i jednotlivci. Po rokoch frustrácie sa ľudia na Slovensku opäť dokázali zjednotiť, František Mikloško : Novembrové dni 1989 budú už navždy tvoriť osobitnú kapitolu slovenských dejín. Na námestiach boli státisíce ľudí. Vo vzduchu bolo skoncentrovanej toľko dobrej vôle, že sa jej bolo možné fyzicky dotýkať. Na tribúnach vystupovali osobnosti i všetky stavy spoločnosti, vítali nežnú revolúciu a ľudia im tlieskali. Ľudia boli k sebe ohľaduplní.Keď niekomu zostalo zle, na povel z tribúny sa vytvoril celým námestím koridor. Keď istá pani oznámila, že stratila peniaze za krátku chvíľku došlo na tribúnu vrece peňazí, ktoré ľudia medzi sebou vyzbierali. Pamätám sa na predvianočnú atmosféru 1989 v Bratislave. V tom pokoji som prvýkrát v živote prežíval pocit, že sme slobodní, že ma nikto nesleduje, že nemusím na výsluch. VPN v Mozartovom dome na Jiráskovej ulici bola v týchto dňoch centrom Slovenska. Od rána do noci prechádzalo týmto domom tisíce ľudí. Jedni prichádzali s problémami, iní s radou, iní sa prišli len pozrieť. Pamätám sa na obetavosť mladých študentiek, ktoré stáli od rána do večera pri pulte na prízemí, často bez jedla, stále trpezlivo usmerňovali ľudí.Boľševický systém dospel do takého štádia rozkladu, že sa už čakalo jedine na určitý impulz, spoločenský katalyzátor, ktorý by spustil proces jeho definitívneho zániku.Ten prišiel, odtiaľ, odkiaľ ho málokto čakal- od študentov. Na povolenej manifestácii pri príležitosti 17. novembra 1989 v Prahe nastal stret medzi študentmi a ozbrojenou mocou štátu, čo vyvolalo veľký ohlas nielen doma, ale aj v zahraničí. A práve to bol zrejme onen katalyzátor, ktorý spustil proces vedúci k pádu komunizmu. Menej sa už vie to, že podobné udalosti, s tými istými aktérmi- študentmi, prebehli už o deň skôr v Bratislave...Prvé hodiny a dni po týchto udalostiach bola moc paralyzovaná. Iba ŠtB sa ešte zmohla na jednu z posledných „hier“ a to bolo všetko. Každý cítil, že boľševický režim sa jednoducho rúti do záhuby. Otázkou však bolo, čo po ňom. Kto preberie moc? Kto príde s politickou koncepciou? Na druhý deň vydala Charta 77 vyhlásenie:1.Považujeme za nezbytné, aby ze straníckeho a státniho vedení naši země okamžitě odstoupili ti, kteří jsou přímo zodpovědni za brutální postup proti vlastním občanům.2.Je nezbytné okamžitě zahájit vskutku celospoločenský dialóg o cestě budoucích reforem...3.Dialóg je v krátke budoucnosti opravdu nevyhnutelný.Teda reformovať súčasnú politickú a spoločenskú základňu spolu s komunistami? Asi nie, ale toto vyhlásenie jasne svedčilo o pochopiteľnej nepripravenosti aj tej „druhej strany“. Lenže tu už prehovoril jasne a nekompromisne národ: Pád boľševizmu, nie vyjednávanie.Po prvý raz to bolo 22.novembra v poludňajších hodinách na námestí SNP v Bratislave. Následne sa takéto mítingy uskutočnili 23.,24.a 25. novembra. Mítingy pokračovali aj začiatkom decembra. Dokonca 27. novembra sa uskutočnil aj dvojhodinový štrajk. Nakoniec zo Slovenska, od VPN vyšla aj požiadavka, aby parlament odhlasoval vypustenie čl.4. o vedúcej úlohe komunistov v spoločnosti z ústavy. Pražské Občianske fórum váhalo, ale nakoniec neúprosný faktor tých dní- čas – dal za pravdu Bratislave.Lenže na chvíľu sa spamätala aj prežívajúca moc. 21. novembra vystúpil v televízii jej najvyšší predstaviteľ Miloš Jakeš: Jak však postupují a jaký program mají ty skupiny, které stojí v pozadí nynejších událostí v Praze? Snaží se bezohledně manipulovat části mládeže a zneužívat její upřimný zájem pohnout rychleji věcemi kupředu...Nejde jim o nic jiného než o to, aby pod hesly přestavby a demokratizace libovolnou cestou rozvrátili proti zájmům lidu socialistické zřízení v ČSSR....Jedno je však jasné. V sázce je věc pracujíciho lidu, socializmus, se kterým spojuje svoji budoucnost většina našeho lidu, včetně mladé generace.Tieto nehorázne, ale v tej chvíli ešte vážne slová Miloša Jakeša neboli povedané iba do vetra. Lidová demokracie priniesla 23. novembra túto správu: „ Včera v dopoledních hodinách se začaly v naší redakci množit telefonáty sdělujíci, že do Prahy přijeli desítky autobusů s příslušníky Lidové milice z mimopražských závodů.“ Nakoniec sa ukázalo, že s vládnou mocou je zbytočné viesť akýkoľvek dialóg. Jasne to ukázala komunistami rekonštruovaná vláda, ktorá vôbec nerešpektovala vôľu národa. Čas však pracoval proti komunistom, až nakoniec ich moc bola zlomená, a to ako vo vláde, tak aj v parlamente aj na poste prezidenta republiky. Jednoducho povedané, komunizmus odišiel ta, kam patrí. Slúži ku cti obidvoch strán, že tento odchod sa nakoniec odohral bez násilia, teda pokojnou cestou, ktorú zahraničie označilo ako zamatovú či nežnú.Naraz sa moc ocitla takpovediac na ulici, len ju zdvihnúť...