Na ostrovy sa dá dostať dvoma spôsobmi, loďou (tzv.ferry), alebo lietadlom. Z vlastnej skúsenosti by som odporúčal využiť lietadlo, ktoré síce určite nepatrí medzi tradičné spôsoby dopravy, ale tie nádherné výhľady, či let malým osemmiestnym lietadlom, kde sa vám môže ujsť sedadlo vedľa pilota, stoja za to. Na ostrovoch ste za približne desať minút, a pokiaľ máte na prehliadku len jeden deň (čo naopak určite neodporúčam), je to oproti hodine strávenej na lodi skutočne výhoda. More je tu prekvapujúco čisté, ak teda využijete letecké spojenie, odmenou vám budú pohľady na klesajúce a stúpajúce dno, ale aj mozaiku samotných ostrovov, a ich kostrbatého pobrežia.
Aranské ostrovy sú vlastne súostrovím troch ostrovov. Najväčšieho Inishmore s najhustejším osídlením, najznámejšími pamiatkami, ale aj najväčšou koncentráciou turistov, a dvoch menších Inishmaan a Inisheer, kde turizmus ešte stále neprebil ostrovnú atmosféru. Najčastejšie sem turisti jazdia pre množstvo pamiatok opradených tajomstvom z dávno zašlej éry Keltov, či počiatkov kresťanstva, ale stretnete aj ľudí, ktorí sa prišli pozrieť na tulene (tie sa na ostrovoch zdržiavajú počas celého roka), alebo ich prilákala výroba aranských svetrov. Tie patria medzi vôbec najtradičnejšie artikle viazané k istej lokalite v celom Írsku. Niektoré vzory, ktoré sa používajú pri ich výrobe, sú jedinečné a boli vymyslené práve tu, na ostrovoch, odkiaľ sa rozšírili do celej krajiny a kontinentálnej Európy.
Ostrovy majú pomerne drsný, skalnatý ráz. Zo strany Írska sa mierne dvíhajú, nájdete tu aj veľmi pekné pláže, no na odľahlej strane, padajú prudko do Atlantiku. Útesy tvoria skutočne dramatickú scenériu, a výhľad stojí zato. Najmä na mieste bývalého Keltského posvätného, a predpokladá sa, že aj obetného miesta, v tvare polkruhovej pevnosti. Je vybudované na samom okraji útesu. Múr sa tiahne v poloblúku, pričom sa začína aj končí na hrane. Okraj útesu je však otvorený. Niekoľko turistov za svoju zvedavosť na tomto mieste zaplatilo životom, keď ich prudký vietor doslova sfúkol priamo do mora.
Najfascinujúcejšou na ostrovoch je však príroda, a to ako s ňou tamojší obyvatelia spolunažívajú, niekedy v užšom prepojení ako by sa zdalo. Tradičný rybolov tu ešte stále prežíva. Rybárske lode sú pomerne malé, často s posádkou troch, či štyroch mužov. Turizmus ale zasiahol už aj tu a tak mnoho rybárov premenilo svoje lode na štýlové trajekty, zabezpečujúce spojenie s pevninou.
V čase príchodu prvých osadníkov boli ostrovy takmer holou skalou, s kúskami neúrodnej pôdy. Ľudia sa však vynašli a postupne pomocou rias vyplavených morom, ich znášaním na vybrané miesta, kde tieto následne prehnívali, a zúrodňovali pôdu. Takýto spôsob zúrodňovania bol bežný po celom západnom pobreží Írska. Problém ale aj tak bol vypestovať v drsnom podnebí širšiu škálu plodín. Ľudia sa teda venovali viac rybolovu, prípadne chovu kráv, či oviec. Často tu zápasili s hladom. Zmena prišla až s príchodom jednej z najnenáročnejších plodín. Áno, zemiakov. Málokto vie, že tieto sa tu rozšírili po porážke španielskej galeony pri anglických brehoch. Táto bola nútená dať sa na útek ponad severné pobrežie Írska. Pri západných brehoch sa však zrejme dostala do silnej búrky a niekoľko lodí stroskotalo. Na palube mali, na juhu Európy vtedy už známe, zemiaky. Íri práve znášaním rias na polia, priniesli medzi nimi aj túto úžasnú plodinu. Populácia po zahrnutí zemiakov do stravy prudko vzrástla. Obyvatelia Írska sa na ne dokonca tak naviazali, že epidemické plesňové ochorenia zemiakov v 18. storočí mali za následok niekoľko desiatok tisíc ľudských životov.
Akúkoľvek pamiatku sa vyberiete obdivovať, alebo ktorýkoľvek kút ostrova sa rozhodnete navštíviť, najlepšie je nasadnúť na bicykel. A to tu veru nie je najmenší problém. Je tu množstvo požičovní, a pokiaľ chcete ničím a nikým nerušený vychutnávať všetko navôkol, toto je práve ten správny spôsob. A nebudete sami. Cyklistami-turistami sa to tu počas sezóny, ktorá trvá od júna do septembra, len tak hemží. Ani objavovať dva menšie ostrovy z bicykla nie je problém. Miestny, mimochodom veľmi srdečný ľudia, často fungujú aj ako prievozníci. A po dni strávenom šlapaním do pedálov, vám tmavý vychladený Guiness večer padne dva krát tak dobre. A keď vám k tomu ešte zahrajú miestny hudobný nadšenci, veď ako som napísal na začiatku...
... Fáilte. Vitajte.
