Provensálsko je čarovná krajina, všetko je tam nasiaknuté slnkom, ľudia, ovocie, víno, celá zem ním dýcha. Cestovať tadiaľ je pôžitok. My sme zvolili kombináciu stopovania a vlaku, z ktorého sa každá krajina vychutnáva akosi inak. Do Avignonu sme sa dostali cez Nice a Les Arles, od mora, cez zalesnené kopce, až do oblasti viníc a ovocných sadov. Keď som stál pred hradbami, dlhými takmer štyri a pol kilometra a obklopujúcimi celé mesto, už som tušil, že toto bude niečo výnimočné. Čo však prišlo potom, predčilo akékoľvek moje očakávania.
Prechádzam cez bránu v hradbách, napravo je trh, kde predávajú veci z antikvariátu, jeden pán si práve prezerá staré platne. Je tu množstvo časopisov, zo štyridsiatych, päťdesiatych rokov, s obálkami vyťahanými slnkom. Staršia pani predáva pohľadnice, a knihy, ktoré už možno dlho neboli otvorené. Za trhom je hlavná ulica. Je rušná. Tiahne sa takmer až na námestie, všade vystupujú umelci a divadelníci. Lákajú ľudí, aby si prišli pozrieť práve ich predstavenie. Je totiž júl a v meste je divadelný festival. Najväčší v Európe. Všade visia plagáty, na stromoch, domoch, stĺpoch a autách. Fascinujúce, mesto je nimi doslova obsypané. Reštaurácie a kaviarne sú celkom plné. Niektorý ľudia pokojne vychutnávajú kávu, či víno, iní sa smejú, alebo horlivo gestikulujú. V celom meste nevidieť jednu novú budovu, všetko je staré a nádherne ošarpané. Už všetky tieto obrazy ma očarili, ale to najlepšie prišlo až keď som sa úzkymi uličkami dostal na hlavné námestie, nad ktorým sa týči úžasný pápežský palác.
Námestia sú vždy o niečom inom. Sú kronikou a dušou každého mesta. Vyjadrujú jeho vývoj, históriu, to čo prežilo, dá sa z nich čítať, tak ako z tvárí ľudí. Niektoré sú bombastické, iné nenápadné. Námestie v Avignone však je magnet. Miesto, kde sa zo zeme valí energia. Nikde inde okrem hôr som nič podobné nezažil. Pomáha tomu ešte aj pápežský palác, ktorý jednou nohou stojí práve na námestí, a druhou na skale, v ktorej je vytesaná aj jedna z uličiek, ktorá ho obchádza.
Samozrejme, Avignon nie je len námestie, ale aj spleť uličiek a menších námestí. Nájdete tu trhy so suvenírmi, množstvo obchodov s vínom, syrmi, fantasticky rozvoniavajúce pekárne, klasický francúzsky kolotoč, staré obytné domy s oknami s veľkými drevenými okenicami, a farebnými fasádami. Najlepšie sa v centre oddychuje pod veľkými, mohutnými stromami, s minerálkou v ruke. Pokiaľ patríte medzi turistov, ktorí vyznávajú kempovanie, Avignon vás odmení ešte raz. Hneď za hradbami, na ich západnom výbežku, sa tiahne rieka Rhôna. A hneď za ňou, priamo pri starobylom moste Saint Bénezet, ktorým sa však už na druhú stranu nedostanete (chýba mu jeden oblúk), sa nachádza kemp. Necelých 15 minút pešo od hlavného námestia. Bližšie to už nejde.
V noci Avignon ožíva farbami a svetlami. Fasády domov zdobia jašteričky a gekony. Na obrovskom hlavnom námestí vystupujú pouliční umelci. Čínske divadlo, breakdance, jazz, skupina žonglérov. Všetko sú to malé veľké predstavenia, a sú úžasné. Ľudia posedávajú úplne všade, na dlažbe námestia, schodoch, múrikoch, galériách a stupienkoch. Všetci fascinovaní krásou a pohodou tohoto miesta. Študenti, ale aj starší ľudia. Niektorí popíjajú, iní hrajú, len tak pre seba, alebo svojich priateľov, ďalší sa rozprávajú a smejú. Je príjemne teplo, a mne sa nechce ísť späť do kempu. Je to jedna z tých chvíľ, kedy si prajete aby sekunda trvala minútu a minúta hodinu.
Avignon žije kultúrou a ľudmi, ktorí prúdia v jeho žilách. Divadlo je naozaj to, čo mu svedčí. Dráma, komédia, romanca. Len tu z nich môže vzniknúť tá pravá zmes. Som si tým istý. Ani o kilometer ďalej. Toto mesto je stvorené pre ľudí, preto aby bolo kulisou ich stretnutí, odchodov a návratov. Nič viac som si vtedy, keď som večer sedel na námestí neželal, len aby sa stalo aj kulisou môjho života. Aspoň z času na čas.
Počas cesty domov som si dal sľub. Každé dva roky sa do Avignonu vrátim. Pekne sa s ním zvítam, ako so starým, najlepším priateľom po rokoch, cez deň budem počúvať čo má nové, pohľadom skontrolujem či mu nepribudli vrásky, a večer, večer si sadnem na hlavné námestie a otvorím si s ním fľašu vína. Nižšie budú pouliční umelci predvádzať svoje malé drámy, a ja budem vedieť, že som zase šťastný, pretože jedinečná energia tohoto miesta ma bude napľňať. Dva roky budem o tebe snívať...Avignon.
foto: provenceweb.fr
