Sedíme si ešte s jedným kamarátom na móle pri mori, také typické skalnato-trávnaté útesy všade okolo nás a na vode-labute. Divné vravím si, na mori, a labute, ale keď som si uvedomil, čo sa dnes všetko v prírode deje, nezamýšľal som sa nad tým. Však koniec koncov prečo by si aj labute nemohli užit to ľahunké plávanie, liečivý vzduch a tak..nuž tak si tam tak sedíme a rozhliadame sa naokolo.
Keď zrazu..labute začínajú miznúť vo vode, nie že by sa potápali. Miznú ako kapusta v jednom slovenskom večerníčku. Tá sa akoby prepadávala do zeme, zdanlivo, samozrejme v zemi zajac..beťár. A nad zemou horár, vyvalený ako my. Naše labute sa tiež prepadávali, ale pod vodu. Normálne mizli. Jedna za druhou, až tam nebola ani jedna.
More sa ukľudnilo, ale bolo to zvláštne, nechápali sme, hladina rovná ako zrkadlo a po labutiach ani stopy.
Až zrazu, biely fľak, pod vodou..a približoval sa, bola to jedna z tých labutí, po celom tele mala také zvláštne zárezy, akoby bola pohryzená, ale dostala sa z vody a vzlietla..potom daľšia..a ďaľšia..keď vyletela aj posledná bolo zase ticho..všetky dohryzené, ale celé..
..a my sme tam stále sedeli a nechápali, čo sa deje..
Zrazu z vody vyletela obrovská kosatka..vyhodila sa na mólo, ale kedže to bolo z ocele (!?), čo som si dovtedy mimochodom vôbec nevšimol, zase skĺzla do vody. Tak sme vstali a začali utekať. Nepríjemné, vravím si, taká kosatka keď na nás útočí, ale nie sme béčka nie? Nedáme sa predsa zožrať. Náša nová kamarátka sa tiež nevzdávala, stále sa vyhadzovala, cvakala tam po nás zubami...no proste žiadna oddychovka. Konečne sme sa dostali z móla na malé plošinky nabité v útese, skoro ako v prielome Hornádu...tak sme po nich šlapali nahor. Už sme boli aj dosť vysoko, ale kosatka sa nevzdávala. Stále po nás vyskakovala, liezlo mi to na nervy, ale bežal som ďalej...dobehli sme na vrchol útesu. Vybehli sme hore žľabom a po tráve preč od mora. Zrazu sa obzrem a naša milá kosatka za nami, na tráve..fičí si ako tuleň. Tak ma to naštvalo, vravím si, tak nás ide zožrať. Za tú vytrvalosť by si to už pomaly aj zaslúžila..a v tom..
budík...a ďaľší upršaný deň ...
...sakra... super.
