Hoferov a či Stracheho štýl sa svojim povrchným populistyckým prístupom k riešeniu aktuálnych problémov vôbec nelíši od etablovaných ostatných koaličných vládnucich strán: niečo iné sa ponúka naivnej volebnej obci pred voľbami, a niečo celkom iného sa odohráva po zvolení.
Okrem toho by po zvolení Hofera za prezidenta hrozila pri nasledujúcich parlamentných voľbách (najneskôr 2018) Viedni patová situácia s modrou stranou Stracheho, od ktorého nemožno očakávať po škandálnych skúsenostiach s jeho vzorom a predchodcom Haiderom nič dobrého a nič iného.
Rakúsko má po haiderovsky čierno-modrej kauze Hypo Alpe Adria oprávené obavy z jej opakovania sa: táto blamáž posunula Rakúsko hospodársky najmenej o jedno desaťročie späť, na to sa populistom tak rýchlo nezabúda, nech sa oháňajú svojim mesiačkárskym antihumanizmom a hecovaním proti kultúre a civilizácii akokoľvek národniarsky v akomkoľvek rúchu baránka.
Zrejme triezvi voliči prehliadli Hoferovcov, nič im nepomohla ani všeobecne znížená inteligencia ním nadšenenej masy krikľúňov a hundravých vyznavačov náboženstva "proti nim a proti všetkému".
Im podobní holohlaví bratia z Nemecka, ktorí sa už skutočne oháňajú "ohňom a mečom", sa v Rakúsku akosi necítia vo svojej koži, tunajšia kultúra je predsa o čosi iná.
Nebyť tejto trpkej skúsenosti s Haiderovcami, bol by už dnes prezidentom Hofer.
Poslanie publicistiky nevidím ani tak v praktizovaní úlohy proroka, ako napríklad tento blog:
http://vlna.blog.sme.sk/c/440884/caka-nas-dalsie-volebne-prekvapenie-van-der-bellen.html
Bulvárnych štváčov a pouličných brutárnych bitkárov označiť ako "reálne alternatívy" bolo možno iba neúmyselným pošmyknutím sa autora spomínaného blogu.
Zmysel žurnalizmu vidím skôr v odhaľovaní skrytých motívov a skutočností, ktoré nebezpečne ovplyvňujú súčasnú situáciu.
