So spaľovaním vo vyšších sférach býva vždy problém.
Prečo sa táto namáhavá činnosť pomecháva väčšinou cicavcom s väčším obvodom kosti lebečnej a s väčšou hmotnosťou mozgu v nej sa nachádzajúcom?
Prečo tu prichádzaju do úvahy práve povedzme voly, niektoré druhy koní a samozrejme slony?
Komu to prekáža, ak sa ich v našich zemepisných šírkach nachádza iba poskromne?
Mať dobrý nápad, myšlienku, čo zažiari, je skutok ako tatý pozitívny, kladný a spoločnosti aj inak všeobecne prospešný.
Povedzme, napísať im, aké sú svine.
Čin ozaj chvályhodný a skvelý, ale ťažkosti sa prejavujú okamžite po oslovení a úvodnom objasnení mentálnej situácie pisateľa:
"Vážené pre mäsospracujúci priemysel osudom určené sv*ne!
Úvodom môjho listu by som rád uviedol, že som pri plnom vedomí a v stave triezvom, bez akéhokoľvek vplyvu alkoholu, liekov a iných narkotík."
Akosi potom človek zaváha... toto ako úvod? Zahodí to a zvolí inú, vhodnejšiu formu, napríklad:
"Viem, že osloviť Vás ako sv*ne nie je pre Vás dnes práve lichotivé, ale momentálne ma nenapadá vhodnejší výraz pre Vaše korektné vládnutie."
Stále to nie je ono a nových možností sa už toľko neponúka, situácia začína byť napätá. Poprezerať si staršie odborné knihy o korešpondencii? Bingo, čosi by sa tu predsa ešte našlo:
"Vážení!
Vaše súčasné svinské systematické zmeny a brutálna strategická intervencia zo strany štátnych úradov a vlády, ktorej cieľom je nahradiť terminológiu zaužívanú v jazyku národnostnej menšiny prirodzenými slovotvornými procesmi slovenského jazyka určite zabezpečí, podporí a posilní pozíciu Vašej degenerovanej strany a vlády."
Ako úvod to znie už lepšie, učebnica je učebnica.
A konečne treba prejsť k veci, povedzme o tom, čo človek zažije na úradoch a na ich nete: ako celý týždeň nereagovali na tvoj stokrát zaslaný email a ako ťa potom nechali pred dverami dve hodiny čakať, aby ti potom vytmavili, že zákon sa zmenil a žiadne peniaze na svojho telesne postihnutého synátora už nedostaneš a choď a sťažovať na lampáreň....
Ako ti za socializmom skonfiškovaný trojizbový dom hodili v rámci reštitúcie burzové akcie za dvestotisíc korún a nie a nie dostať sa k hotovosti. Či by ti predal ktosi, vtedy ešte za koruny a za Mečiara, aspoň malý jednoizbový bytík za tú almužnu? A ešte k tomu to ležalo v akýchsi, vraj, "cenných papieroch".
Len im napíš, ako si musel s právnikom pol roka behať po úradoch, kým ti to konečne ozaj vyplatili.
Ľudia si myslia, čo bolo, to bolo, zabudnúť: "Nič to chlapci, nič to za to, že nám o chlp ušlo zlato, o rok zasa poďme na to!"
Áno, napíš im, i keď to už nie je aktuálne a ak si nevieš rady s tým začiatkom, však zima je predo dvermi, možno ti to bude na Silvestera o polnoci lepšie páliť.
