Pár slov ku kríze finančných trhov

Človek nemusí byť práve profesionálny ekonóm aby vedel,že garantovanie (hypotekárnych) úverov nebonitných klientov zo strany štátu a následná motivácia bánk využiť tieto garancie poskytovaním ďaľších úverov komukoľvek musí skôr či neskôr viesť k dramatickému zúženiu úverového portfólia a sekundárne k spomaleniu ekonomického rastu.Rovnako mu veľmi rýchlo dojde,že spomalenie ekonomického rastu prináša so sebou množstvo negatívnych dopadov na všetky oblasti národného hospodárstva,systém zdravotnej starostlivosti nevynímajúc.Aké to budú dopady,kde sa prejavia a koho najviac postihnú sú otázky,na ktoré prinesie odpovede najbližšia budúcnosť.Ničmenej,isté predpovede je možné učiniť už teraz.
Tak napríklad zdravotné poisťovne.Príjmy zdravotných poisťovní sú,ako vieme závislé na výške poistnej platby.Nakoľko v skutočnosti ide o akýsi druh dane,ktorá je proporciálne viazaná k mzde,spomalenie ekonomického rastu môže priniesť spomalenie rastu miezd a spolu s rastom nezamestnanosti spôsobiť následne spomalenie príjmov zdravotných poisťovní.I keď k absolutnému poklesu dôjsť nemusí,veľmi pravdepodobne sa tempo ich rastu spomalí.
Pokiaľ ide o stranu dopytu po zdravotnej starostlivosti,tá by si mala ponechať (pri nezmenenom modeli jej financovania) i naďalej rastúci trend.Ľudia ju totiž neplatia priamo lež prostredníctvom anonymného zdravotného poistenia a preto je na ekonomickej recesii viac-menej nezávislá.
Zaujímavá situácia môže nastať pre poskytovateľov,a to najmä tých väčších,ako sú fakultné nemocnice a špecializované ústavy.Jednou z najväčších nákladových položiek týchto zariadení totiž sú mzdy (a odvody) ich pracovníkov.Aby dostali svoje rozpočty do rovnováhy,budú musieť nižšie platby zdravotných poisťovní preniesť do nižšieho tempa rastu miezd.Velkorysý projekt pravidelnej valorizácie miezd pracovníkov v zdravotníctve sa tak zrejme spomalí,čo môže viesť k novej nespokojnosti lekárov a zdravotníckych pracovníkov s úrovňou svojho odmeňovania so všetkými jej dôsledkami.
Zrátané a podčiarknuté,slovenské zdravotníctvo čakajú najskôr zložité časy.Očakávané spomalenie ekonomického rastu krajiny citeľne zníži objem disponibilných zdrojov v systéme a ešte viac rozšíri priepasť medzi množstvom peňazí,prichádzajúcich do zdravotníctva (najmä zo zdravotného poistenia) a objemom poskytovanej zdravotnej starostlivosti.Rovnováha sa ešte viac vychýli v prospech pravej strany rovnice,čo bezpochyby vyvolá zvýšený tlak na racionalizáciu alokácie zdrojov v systéme samotnom.
A práve to by mohol byť pozitívny dôsledok finančnej krízy.Záujmy môžu mať lekári a pacienti,poisťovne a vláda odlišné.Rovnicu,ktorú rieša,je však rovnaká.