Iste, to, že sme aktívni, že sa snažíme ešte neznamená, že vždy uspejeme. Skúsiť to však musíme, pokiaľ nechceme byť bezbranným jedincom, zmietaným vlnami náhod a pochybností. Tak to jednoducho je a čím skôr si túto skutočnosť uvedomíme, tým lepšie pre nás.
Známy švajčiarsky psychológ Carl Gustav Jung svojho času k tomu napísal: „Od problémov každý rád odvracia oči. Človek si želá život jednoduchý, istý, bez problémov. Chce istoty, nie pochyby, praje si výsledky, nie experimenty a nevidí pritom, že istoty môžu vzísť len z pochýb a výsledky z experimentov“.
Áno, takto sme stavaní. Tam, kde sa objavia problémy, inštinktívne odvraciame oči, zdráhame sa prejsť temnotami neistôt a nejasností. Prajeme si počuť hotové riešenia, jednoduché, zrozumiteľné a úplne pritom zabúdame, že očakávané riešenia sa môžu objaviť len vtedy, keď sme temnotami prešli. Nie skôr.
Čo s tým? Ako sa s tým vysporiadať, ako preraziť onu temnotu neistôt a pochybností a pohnúť sa ďalej? Existuje len jediné riešenie, experimentovať. Bádať, nadobúdať skúsenosti a prostredníctvom získaných skúseností formulovať správne riešenia. Inej cesty niet. Niekto si možno povie, že takto sa celý náš život potom zmení na samé úvahy, pochybnosti a experimenty, teda presne na to, čomu sa väčšina z nás snaží vyhnúť, ako to len ide. Ale presne o tom to je. Celý život kultúrneho človeka je práve o úvahách, pochybnostiach a experimentoch. Ako hovorí Carl Gustav Jung, primitív tieto veci temer nepozná. Žije v jednoduchom a izolovanom svete pudov a inštinktov a o väčšine našich problémov nemá ani poňatia.
My sa ale nachádzame inde. Sme inteligentné, uvedomelé bytosti a ako také si nemôžeme dovoliť luxus žiť v bezpečnej nečinnosti. Naopak, vďaka vedomiu, ktorým disponujeme, sme nútení neustále voliť medzi alternatívami, príjmať vedomé rozhodnutia, i nesprávne. Áno, i tie. Len vďaka nim sa totiž môže naše vedomie rozširovať, prehlbovať, len prostredníctvom nich sa môže zdokonaľovať a takto postupne redukovať pravdepodobnosť, že sa v budúcnosti rozhodneme nesprávne.
Bez vedomia jednoducho žiadne problémy nejestvujú. To je nesporné. Poznávaním, uvedomovaním si okolitého sveta a seba samého v ňom sa ale všetko mení. Otvárajú sa nové, dosiaľ nepoznané obzory a spolu s nimi i problém identifikovať ten správny. Nájsť ho ale musíme už sami.
Napokon, neobjavil sa v raji „strom poznania“ práve preto? Myslím, že áno. Fatálnosť jeho plodov by tomu aspoň nesvedčovala.
