Každá ambulancia,každá nemocnica či špecializovaný ústav, pokiaľ chce existovať, musí skrátka obidvazmienené parametre vybalansovať.Ako to ale dosiahnuť? Príjmy poskytovateľov boli a sú ustavične regulované a už dávnoneodpovedajú ich reálnym nákladom. Výdavky (s výnimkou mzdových) boli a sú zasa naopakneregulované a v čase očividne stúpajú. Dôsledkom tohto stavu je narastajúca asymetriamedzi príjmami a výdavkami a následný negatívny hospodársky výsledok, ktorý sícez času na čas zalepia štátne dotácie, eufemicky nazývané oddlženie, no tie sa po časeminú a všetko sa vracia do starých koľají.Niekedy sa argumentuje, že pokiaľ je výška príjmov regulovaná, pokiaľ platby zdravotnýchpoisťovní ani približne nezodpovedajú skutočným nákladom poskytovanej zdravotnejstarostlivosti, je potrebné hľadať rezervy na strane výdavkov. Ich nárast nie je možnéprehliadnuť, stačí len vziať do ruky pero a škrtať. Dá sa to ale? S tržnými cenami liekova zdravotníckeho materiálu sa rozhodne pohnúť nedá tak, ako sa nedá pohnúť s ich objemoma štruktúrou (pokiaľ nechceme meniť ponuku zdravotníckych výkonov). Sú jednoduchodané.. Rovnako dané sú i náklady na mzdy a odvody. V skleníkovom ovzduší nášhozdravotníctva sa totiž odmeňovanie dosiaľ riadi rigidnými platovými tabuľkami, ktorýchodstránenie predpokladá regulárnu zmenu štatútu poskytovateľov zdravotnej starostlivostiz príspevkových organizácií na štandardné obchodné spoločnosti. I keby sme tak však učinili,i keby sme zanechali plošné a nemotivujúce ohodnotenie lekárov a sestier a izolovanie sizačali všímať ich individuálne výkony, ďaleko by sme sa pravdepodobne nedostali. Usporenéprostriedky by skôr či neskôr odčerpali investície do stále modernejších, a preto drahšíchtechnológií a liekov. Po krátkom nadýchnutí by nasledoval pád a ťažko skúšaná trpezlivosťnašich zdravotníckych pracovníkov by dostala ranu, ktorú by už nemusela vydržať (viď Českárepublika).Ak sa teda vrátim na začiatok, predpokladom pre efektívne fungovanie zdravotníckychzariadení je zásadná reforma úhradového systému. Platby zdravotných poisťovní musiaskrátka zodpovedať reálnym cenám kontrahovaných výkonov. Laicky zvodná predstava, žetomu tak byť nemusí, že postačí zmeniť zdravotnícke zariadenia na obchodné spoločnostia tie dôslednejšou kalkuláciou svojich nákladov vyriešia chronický nedostatok prostriedkovje ilúziou, a to ilúziou falošnou. Nevyriešia, pretože ju sami o sebe vyriešiť nemôžu.Pokiaľmáme zostať verní myšlienke vyrovnaného rozpočtu, musíme žiadať oveľa viac. Musímetrvať na skutočnej reforme financovania zdravotnej starostlivosti a neuspokojovať sa s jehokozmetickými zmenami.A aby som nezabudol. Z toho, čo som povedal nevyplýva, že nás má zdravotníctvo stáť viacako tých 105 miliárd korún ročne. Teda neplynie z toho, že majú pravdu tí, ktorí žiadajú prezdravotníctvo viac prostriedkov. Naopak, racionálny systém financovania spôsobí, že buďminieme menej ako 105 miliárd alebo že za 105 miliárd dostaneme kvalitnejšiu zdravotnústarostlivosť.
