Skôr však, ako tak učiním, musím zmieniť jeden problém, ktorý sa v tejto súvislosti rozhodne nedá obísť-totiž hodnotenie úspešnosti. Čo znamená byť úspešný? Ako úspešnosť odmerať? S čím ju porovnať?
V zásade máme 3 alternatívy. Môžeme ju zhodnotiť prostredníctvom vlastného pocitu, môžeme použiť externé kritéria a napokon môžeme aplikovať objektívne parametre.
Pokiaľ ide o prvú možnosť, je potrebné postaviť si otázku, či my, občania mesta a regiónu máme pocit úspešnosti zariadenia. Je evidentné, že nie všetci tento pocit majú. Avšak je to preto, že realita nemocnice skutočne nie je úspešná? Myslím, že je to zložitejšie.
Existuje totiž medzera medzi tým, čo očakávame a tým, čo je. Naviac, mnoho pozitívnych zmien sa veľmi rýchlo stáva štandardom, mení sa na niečo, čo je samozrejmé, prirodzené a čo ani nemôže byť inak. To je ale veľký omyl! Nič nie je samozrejmé a nič sa nestane samo od seba. Za všetkým, i tým pozitívnym, je potrebné hľadať ľudskú aktivitu a snaženie. Ak sa podarí vytvoriť niečo hodnotné, všeobecne prospešné, je za tým vždy úsilie a energia konkrétnych ľudí.
Obávam sa, že v hľadaní odpovede nám veľmi nepomôžu ani externé kritéria úspešnosti. Žijeme totiž v dobe, kedy marketing a reklama zásadným spôsobom ovplyvňujú pohľad verejnosti. Vynaliezavo a dôvtipne odpropagovaná akcia dokáže dokonale sfalšovať každý výsledok bez ohľadu na to, akú skutočnú hodnotu nám prináša. Ak k tomu prirátam cielené snahy niektorých málo zodpovedných jedincov veci zámerne falšovať, nie je čo riešiť.
Ostáva nám teda tretia možnosť, a to zhodnotiť úspešnosť nemocnice prostredníctvom objektívnych kritérií. Použiť jednoducho štandardné hodnotiace inštrumentárium a prostredníctvom neho narysovať skutočné kontúry zariadenia. A tu je nesporné, že Mestská nemocnica Prof. Rudolfa Korca, DrSc. V Zlatých Moravciach i napriek všetkému tomu šumu a tendenčnému skresľovaniu úspešná je. Je súčasťou pevnej siete, má štandardné zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami a počet jej klientov v čase očividne rastie. Chronický problém nerovnováhy medzi platbami zdravotných poisťovní a prevádzkovými nákladmi, trápiaci každú nemocnicu, sa pomaly zmenšuje a pokiaľ sa nestane niečo neočakávané, v dohľadnej dobe dospeje k svojmu vyriešeniu.
Musíme byť však „úspešní“? Nestačilo by byť ustálenou, štandardnou nemocnicou, v ktorej si slobodný občan, zodpovedný za svoje zdravie, slobodne zvolí lekára a zverí do jeho rúk starosť o svoje zdravie s vedomím, že táto starosť má svoju nenulovú hodnotu? Neviem, mám pocit, že i o tom bude naša budúcnosť.
