Zdravotné poistenie po 20 rokoch

Korektne o financovaní zdravotnej starostlivosti Zdravotné poistenie. Má byť verejné, a teda povinné pre všetkých občanov alebo sa má individualizovať a postupne transformovať na zdravotné sporenie? Ak áno, ako naložiť so solidaritou? Sú predsa zdravotnícke výkony, ktoré si jedinec z hľadiska ich nákladov ani v najlepšej snahe zaplatiť nemôže. Kto by ich hradil v tomto prípade? Z čoho? A čo štát? Aká má byť jeho úloha v systéme financovania zdravotnej starostlivosti? Má i naďalej platiť za svojich poistencov? Pokiaľ áno, koľko?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Tieto a tisíce podobných otázok si kladieme dnes a denne. Znovu a znovu o nich diskutujeme, znovu a znovu zvažujeme množstvo možných odpovedí a usilujeme sa z nich vybrať tie správne. Bezvýsledne. Je to škoda, pretože odpovedať sa na ne dá. Stačí len chcieť. Byť vytrvalý a nezaujato pozorovať, koľko nás zdravotná starostlivosť stojí, akým spôsobom ju platíme, kto za ňu platí viac, kto menej a prečo je tomu tak.

Aby sme to ale netrivializovali. Systém zdravotnej starostlivosti je dlhodobo ekonomicky neefektívny. Trvale sa zadlžuje a zadlžuje sa práve preto, že je financovaný dominantne cez verejné zdravotné poistenie. Verejné zdravotné poistenie je totiž tak, ako každé iné poistenie anonymné, neautentické. Je v skutočnosti len akýmsi kvázipoistením, pretože s v ňom jedná o poistenie povinné (pre zamestnancov), o viac menej daňovú dávku, ktorú je možné poistením nazývať len s veľkou nadsázkou a faktické nepoistenie najväčších konzumentov zdravotnej starostlivosti (detí a dôchodcov).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ćo s tým? Predstava, že verejné zdravotné poistenie je možné zdokonaliť povedzme prostredníctvom agregácie zdravotníckych výkonov či zavedením akceptovateľnej spoluúčasti pacienta je síce v princípe správna, no rozmery jeho nedostatkov sú tak veľké, že by bolo najlepšie prikročiť k jeho skutočnej reforme. No a tá by mala spočívať v zmene postavenia jeho faktického platcu-pacienta, ktorý by sa z pasívneho účastníka systému premenil na jeho aktívneho zákazníka. Suveréna, ktorý si svoju zdravotnú starostlivosť skutočne vyberá a sám i platí a ktorý v prípade, ak sa rozhodne zdravotnú starostlivosť nečerpať, môžu svoju poistnú platbu ušetriť. Povedané inak, zdravotné poistenie by sa malo zmeniť na zdravotné sporenie, v ktorom by každý jednotlivec disponoval vlastným osobným (zdravotným) účtom a autenticky rozhodoval o čerpaní jeho prostriedkov. Všetko ostatné sú detaily.

SkryťVypnúť reklamu

A solidarita? Tú by garantoval povedzme diferencovaný prídel prostriedkov na osobné účty poistencov podľa zdravotných skupín tak, aby jedinci z rizikovejších skupín (napr. starí ľudia alebo dlhodobo chorí) dostávali vyššie prídely ako ostatní. Variant je niekoľko, výber je vec voľby.

A aby som nezabudol. Zmena zdravotného poistenia a zavedenie osobných účtov tak, ako o tom bola reč, v žiadnom prípade do zdravotníctva nezavádza tržné správanie. To tam totiž už dávno je. Pôsobí však len na strane ponuky (poskytovatelia), zatiaľ čo dopyt je pasívny. Skúsme na to nezabúdať.

Ján Popovič

Ján Popovič

Bloger 
  • Počet článkov:  72
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Zoznam autorových rubrík:  ZdravotníctvoNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
INEKO

INEKO

117 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

91 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu