Čo teda je DRG? DRG je v prvom rade klasifikačný systém. Že sa využíva i ako úhradový mechanizmus na veci nič nemení. Vo svojej podstate predstavuje akúsi nadstavbu k existujúcim klasifikáciám MKCH (Medzinárodná klasifikácia chorôb) a ZZV (Zoznam zdravotných výkonov), prostredníctvom ktorých zaraďuje jednotlivé prípady hospitalizácie do samostatných, vzájomne sa vylučujúcich skupín (1, 2, 4, 5). Pritom platí, že prípady v rámci jednej skupiny sú si nákladovo podobné.
Aby bola táto agregácia prípadov v rámci jednotlivých skupín prijateľná aj pre zdravotnícku verejnosť, prípady v jednotlivých skupinách sú si podobné i klinicky. V ojedinelých prípadoch sa síce môže v tej či onej skupine vyskytnúť prípad klinicky „nepodobný" s ostatnými (prioritná je nákladová podobnosť), ide však o zriedkavosť, ktorá v žiadnom prípade neruší uvedené pravidlo.
DRG je teda klasifikačný systém, ktorý na rozdiel od MKCH a ZZV nepopisuje klinickú ale ekonomickú zložitosť prípadu prostredníctvom preddefinovaných parametrov (dátová veta). Je akýmsi prekladovým slovníkom (ekonómie), umožňujúcim lekárovi pomenovať jeho prípad ekonomicky (4). Lekár, pohybujúci sa v DRG tak vidí, ako si stojí s nákladmi na liečbu v porovnaní s referenčným priemerom, získaným štatistickým spracovaním reprezentatívneho počtu rovnakých prípadov v sledovanom období v systéme (zariadenie, kraj, štát). Či cena liečby, ktorú indikuje u konkrétnej diagnózy koreluje s kalkulovaným priemerom alebo ho prekračuje.
Toto je z hľadiska riadenia zdrojov v zdravotníctve kľúčový moment . Aby totiž lekár mohol sledovať a ovplyvňovať náklady svojej liečby tak, ako sa po ňom žiada, musí byť schopný identifikovať tieto náklady už na úrovni pacienta (5). V okamihu, keď sa tak stane, dostáva sa pod ekonomický tlak a v snahe ustáť prispôsobí svoje klinické rozhodovanie požiadavkám efektívnej liečby. Všetky postranné motivácie sú tak amputované a zo zariadenia sa stáva subjekt, v ktorom ťahajú všetci za jeden koniec .
Prečo sa pod ekonomický tlak dostáva v DRG práve lekár je zrejmé. Je to totiž on, ktorý rozhoduje o spôsobe liečby, o použití konkrétnych liekov, vyšetrení a v konečnom dôsledku i o dĺžke hospitalizácie jednotlivých pacientov. Nie je to ani zriaďovateľ či majiteľ zariadenia, ani riaditeľ respektíve ekonomický námestník ale lekár, ktorý alokuje prostriedky, prichádzajúce od platcu zdravotnej starostlivosti (zdravotnej poisťovne).
A čo DRG nie je? Pokúsme sa i o negatívne vymedzenie. DRG nie je v prvom rade nič zložité. Nie je to nový sadzobník zdravotných výkonov a nie je to ani nový spôsob vykazovania zdravotnej starostlivosti. Inými slovami, DRG nie je vykazovanie zdravotnej starostlivosti v zmysle vykazovania „ako sme liečili" ale je to klasifikácia chorôb v zmysle „čo sme liečili" (4). Pre poriadok zopakujme, že zdravotná starostlivosť sa v zásade vykazovala chronologicky podľa toho, kde pacient ležal (odbornosť), čo sa s ním dialo (výkony), čo mu podávali (lieky), aké vyšetrenie podstúpil (SVLZ) a pod. Išlo o akýsi výkaz prác, v ktorom bola diagnóza irelevantná (hoci sa reportovala tiež). Nóvum klasifikácie DRG je v tom, že je to case mixová klasifikácia a to klasifikácia chorôb, ktoré boli liečené na základe diagnóz a výkonov, pričom chronológia jednotlivých krokov je nezaujímavá.
A napokon DRG nie je nič statické. Práve naopak. DRG podlieha pravidelnej aktualizácii (raz ročne), pričom impulzom sú spravidla zmeny v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a s nimi spojená potreba korekcie klasifikačných systémov vrátane zaraďovacieho algoritmu, kalibrácie relatívnych váh a kalkulácie základnej sadzby (1, 2). Aby uvedené zmeny neprebiehali chaoticky, je žiadúce, aby správou systému bol poverený jeden subjekt, ktorý by koordinoval pravidelný zber potrebných dát a zároveň garantoval ich adekvátne posúdenie a následnú implementáciu (1, 2). Potrebnú konzistentnosť a synergiu uvedených činností na Slovensku garantuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Z toho, čo som uviedol je zrejmé, že DRG je nástrojom, ktorý potrebujú v prvom rade poskytovatelia. Potrebujú ho k efektívnejšej liečbe tak, aby mohli účinnejšie nakladať s pridelenými prostriedkami. Jeho prínos teda nie je smerom von k zvyšovaniu príjmov ale smerom dovnútra k efektívnejšej „produkcii". Takto je potrebné DRG chápať a takto je potrebné s ním i nakladať.
