Je géniom? Nie je! V čom spočíva chyba?
Na zmieneného človeka pozeráme „cez špičku nosa“, intuitívne. Vôbec nezohľadňujeme množstvo ľudí, ktorí sa o to samé pokúšali tiež. Ak sú ich totiž tisíce, šanca, že jeden z nich uspeje, sa výrazne zvyšuje.
Podobne ako v lotérii. Aby sme to pochopili lepšie, vezmime si dostatočný počet dobrovoľníkov – povedzme 1000 a vyzvime ich, aby predpovedali výsledok hodu s kockou. Potom kockou hoďme a tieto hody zopakujme 100 krát. Výsledky predpovedí budú kopírovať Gaussovu krivku. Väčšina ľudí predpovie správny výsledok v 50%. Niektorí predikujú správne výsledky v mizivom počte, iní uspejú v predpovedi veľmi často.
Čo nám hovorí tento experiment o ľuďoch, ktorí uhádli výsledok veľmi často? Vôbec nič! Žiadne schopnosti k tomu nepotrebovali. Potrebovali štastie.
Ak by sme zopakovali experiment ešte raz (ďalších 100 hodov), úžasné výsledky v predpovediach by pri kopírovaní Gaussovej krivky mali (vďaka regresii k priemeru) dokonca iní ľudia.
Ak teda budete (vo výpredaji) držať v ruke knihu úspešného manažéra, ktorému sa pod rukami hromadia peniaze, zamyslite sa. I šimpanz, hádzajúci šípky sa môže sem tam trafiť do čierneho, ak bude mať dosť šípiek.
