Sledujem
ako tvoje červenévlasy
zapadajú so slnkom
pod krvavou horou
... ich hlas sa ozýval
pár kilometrov,
a lístie tiustelie,
ako teplý spací vak.
Tie tmavé riasy
a sýty rúž, čobyvlčí mak
vyrástolv tvojej tvári
šepkajú mu
dobrú noc.
Prikryjem ťa pred vánkom,
ktorý sa vtiera medzinaše telá
aby roztancoval dveplamienky
medzi neboma zemou.
Túlime sa a hovorímeo živote.
Pšeničné klasy
zaspievajú piesne,nám neznáme
a sova držíbielu paličku,
kým jedle siveveričky
pohadzujú.
Aj Laborec zanôtil
a pripojí sak orchestru
skôr než narazí nahrádzu
a presype sapstruhom
ponad hrebienky.
Premýšľam,
či dnes je lampiónovýsprievod
a či jepriskoro, keď sedíme
a ponárame sa doromantiky
pri ústí dvoch riek,
je chladno ...
„... tadeto plávali ryby, keď sa rieka vyliala
a potom to vyzeralo ako v tej rozprávke,
keď Rómovia ich zberali zo stromov.“ –
povedal som
a ty si sasmiala a neverila si,
že v našom bunkri, čosme ako deti urobili
by sa zatopili,
dvezaľúbené dušičky.
Chmáry si namastilidlane,
ale sídliská sacelkom usmievali
kým vytvorilisúhvezdia
a vlak sa plazilsťa letiaca kométa,
lúčne kvety zvesilisvoje hlávky,
mlčky očakávali rosu
a cvrčky doladilistrunové nástroje.
Z toľkýchhudobných žánroch,
stále majú úspech,
stále hrajú,
tú svoju o láske.
Tma roztiahla krídla nadmestom
a prikryla ho
„a hasmašuka čajori
a pila deco z mojori ...“
ozývalo sa podželezným mostom
a ty si mi šepkala
„Maj, maj, v duši ma maj
znovu láskou ma poláskaj...“
