Na lavičkepred anesteziologickým oddelením sedí mladá pani. V rukách žmolí vlhkéhygienické vreckovky. Jej oči plávajú v slzách už dobrých tridsať minúť. Zadverami tejto ambulancie sa bojuje o život jej manžela.
Sobota. Deň domácich prác. Ničzvláštne sa nedeje. Peter dobrúsi reťaz na motorovej píle. Naloží ju s benzínom a olejomdo vojenského džípu. Nasadne doň a rukou zamáva svojej rodine, ktorá hoodprevádza.
- Nebuď dlho. – povedala Jana.
- Neboj, zopár kúskov narežem a hneď som späť. – odvetil s úsmevom na tvári.
Auto sa pohlo. Mierilo do blízkeho lesa. Hlasná hudba sastrácala za dedinou.
Dorazili namiesto. Každý zobral niečo do rúk. Michal šiel na obhliadku. Vedel, kde sanedávno vyvrátili veľké buky. Milka niesla benzín a olej. Peter motorovúpílu.
- Peťo, poď sem. Našiel som ich. – zakričal Michal.
- Už ideme. – odpovedal Peter.
Spoločne si obzreli miesto. Skonštatovali, že sa uvolní ajmiesto pre lesné stroje. Peter si nasadil ochranné okuliare a rukavicea začal rezať. Po štvrť hodine vypol pílu. Prisadol si k Milke.Vybral z vaku pilník a začal brúsiť reťaz. Z ničoho nič odpadol.Jeho telo sa zviezlo na chrbát. V lese sa ozvala hlasná ozvena, výkrik.Milka kričala ako divá. Dobehol k nim Michal. Nestratil duchaprítomnosť.Preložil motorovú pílu. Zatriasol Petrom. Nereagoval. Kričal naňhoi fackoval ho. Nič nepomáhalo. Siahol mu na krčnú tepnu. Zbledol. Kolenása mu podlomili a začal sa veľmi potiť. Šokovaná Milka chodila okolo nicha stále kričala.
- Do riti, nekrič a volaj záchranku! Rozumieš, čo tihovorím? Volaj záchranku! – okríkol ju.
Tá s rozstrasenými rukami vyťukávala číslo 112. Ozvalsa jej operátor. Vypočul si jej nesúvislé informácie a prepojil ich nadispečing krajskej záchrannej služby. Jej plač bol v tejto chvíli silnejší.Nedokázala vysvetliť, čo sa stalo, ani miesto, kde sa nachádzajú. Michal jejtelefón vytrhol z ruky. Sestra ihneď zavolala službu konajúceho lekára.Ten sa snažil upokojiť Michala a vypýtal si základné informácie. Tie podalsestre.
- Záchranná služba, prosím.
- Nahlásim vám výjazd. Ide o bezvedomie u tridsaťpäťročného pacienta s poruchou dýchania. Pacient sa nachádza v lese, priMalinovej a náš lekár práve vysvetľuje resuscitáciu. Čas hlásenia 09:33.
- Deväť tridsaťtri, dobre ideme. – odpovedal záchranár.Položil slúchadlo.
- Čo sa deje? – opýtal sa lekár na záchranke.
- Máme zástavu dýchania u pacienta v lese, práve horesuscitujú.
Medzitým došli neznámy hubári, keď počuli neuveriteľný krikv lese. Naložili Petra do džípu a pokračovali v oživovaní. Autosa pomaly pohlo. Päť ľudí robilo, čo bolo v ich silách. Na poľnej cestezačuli hlas sirény. Michal pridal, aby sa neminuli so sanitkou.
- Pozri tam napravo, nebudú to oni? – opýtal sa lekár.
Vodič spomalil sanitku a zatočil doprava. V tom okamihu im sestra z dispečingu ohlasovala, že sú na poľnej ceste dodediny. Obe autá zrýchlili. Po minúte jazdy po rozbitej poľnej ceste zastavilitesne pred sebou. Posádka rýchlej lekárskej pomoci vybehla z auta. Presunulipacienta do sanitky a pokračovali v poskytovaní prvej lekárskej pomoci.Lekár a záchranár intubovali pacienta, kým vodič robil nepriamo masírovalsrdce. Aj žilu sa im podarilo napichnúť a tak mohli začaťs rozšírenou resuscitáciou. K sanitke prišli ďalší zvedavci ...
Na lavičke pred anesteziologickýmoddelením sedí mladá pani a pár jej známych. V rukách žmolí vlhkéhygienické vreckovky. Dvere sa otvoria. Vyjdú záchranári s prázdnymi nosítkami.Postaví sa a podíde k nim.
- Ako to s ním vyzerá? – opýta sa prvého. Ten jejprstom ukazuje na lekára.
- Vy ste jeho manželka? – opýtal sa lekár.
- Áno. – odvetila.
- Jeho stav je vážny. Ťažko povedať ako sa bude vyvíjať ďalej,ale momentálne žije.
To, čo sa dialo na chodbe ďalej, nie je nutné opisovať.
Bez komentára:
- Ďakujem vám ... – vyšlo z úst naplnených smútkom.
O hodinu neskôr.
Na lavičkepred chirurgickou ambulanciou sedí mladá matka pätnásťročného chlapca. V rukáchžmolí vlhké ...
Otázka na teba:
Vieš poskytnúť prvú laickú pomoc?
Nie?
Tak si prosím pozri tento odkaz, možno to budeš práve ty,kto zachráni ľudský život ...
http://www.falck-zachranna.sk/1p/index.php
Ďakujem ti ...
