Prosím vráťte mi späť moju dcéru!
Medzi najľahšie zárobky Mexických drogových kartelov v súčasnosti, patrí unášanie detí zo zámožnejších Mexických rodín. Obeťou týchto otrasných činov sa stala aj rodina Miriam Rodriguez Martinez. Jej vtedy 14 ročná Karen zmizne bez stopy. Miriam spoločne s jej manželom sa obávajú toho najhoršieho a ich obavy sa čoskoro potvrdia. Ich dcéra je unesená drogovým kartelom. V najbližších dňoch, rodičia dostávajú telefonáty od príslušníkov gangu, ktorí požadujú výkupné. "Dajte nám milón pesos a my vám vrátime vašu dcéru." Milión pesos predstavuje čiastku okolo päťdesiat tisíc amerických dolárov, čo pre obyčajnú rodinu nie je málo. Avšak Miriam spolu s jej manželom urobia všetko preto, aby dostali späť svoju dcéru. Pýtajú si pôžičku od miestnej banky, aby mohli splatiť požadované peniaze. Prichádzajú na dohodnuté miesto a nechávajú tam balík s hotovosťou. Stane sa však to, čo sa stáva v takmer v každých prípadoch týchto únosov. Kartel si vyzdvihne peniaze a unesené dieťa poväčšine zabije. Rodina tak prichádza o svoje peniaze a zároveň už nikdy neuvidí svoje milované dieťa. Tento hororový scenár sa stal aj Kareniným rodičom.
Miriam stále živila nádej na návrat jej dcéry, aj napriek tomu že situácia bola prakticky beznádejná. V komunite ľudí kde Miriam a jej rodina žila, sa takmer všetci poznali. Na počudovanie sa jej podarilo vybaviť si stretnutie s jedným mladým členom kartelu, mohol mať okolo osemnásť/dvadsať rokov. Stretli sa v jej obľúbenej reštaurácii, ktorá sa volala Junior. Mladý chlapec mal pri sebe rádiovú vysielačku, pomocou ktorej sa zvyknú členovia kartelu dorozumievať. Počula z nej, ako niekto povedal meno Sama. Nedala tomu však veľkú pozornosť a ďalej apelovala na mladého muža, aby mu povedal čo má robiť a kedy jej vrátia jej dcéru. Avšak mladý muž odpovedal že Karen nikdy nezobrali a nemajú ju, ale že sa začne po nej pýtať a hľadať ju, ak mu Miriam dá ďalších 2000 dolárov. Miriam vedela, že jej najskôr klame, no napriek tomu zaplatila požadovanú sumu. Na druhý deň volala na jeho číslo, na ďalší deň znova, a znova a znova, nikto sa však už neozval.
Dovolá sa tu niekto spravodlivosti?
Na Miriam, táto trauma z unesenia jej vlastnej dcéry doľahla na toľko, že sa odsťahovala zo San Fernanda. Avšak v jeden moment sa jej duševné rozpoloženie úplne zmenilo. Vedela, že svoju dcéru už nikdy neuvidí. Určite je najskôr mŕtva. No napriek týmto zdrvujúcim okolnostiam ktoré ju postihli si zaumienila, že zvyšok svojho života strávi hľadaním dcériných únoscov a podrobí ich spravodlivosti. Od tej doby je to úplne iná Miriam.
On je stále len dieťa a ja som stále len matka
Miriam je ako stroj. Hľadá všetky možné informácie o Kareninom únose. Jej jediná stopa je meno Sama, ktoré počula vo vysielačke mladého muža s ktorým sa stretla. Začína hľadať všade možne. Podarí sa jej nájsť fotku na facebooku, kde je označený nejaký muž menom Sama. Na veľké šťastie je to presne muž s ktorým sa stretla. Na fotke je aj spolu s jeho priateľkou, ktorá ma na sebe oblečenú uniformu pracovníčky z miestnej zmrzlinárne. Miriam každý deň strávi pri tejto zmrzlinárni dúfajúc, že sa Sama raz objaví. Po týždni sa Sama naozaj objavil. Miriam ho sleduje až domov a získava jeho adresu. Potom si ostrihá vlasy a oblečie si uniformu zo svojej starej práce, z ministerstva zdravotníctva kde kedysi pracovala. Takto sa jej podarí získať Samove naozajstné meno. Obracia sa s týmito informáciami na políciu, avšak tá odmieta spolupracovať. Napokon sa jej podarí kontaktovať jedného policajta, ktorý je ochotný jej pomôcť. Je totálne ohromený množstvom informácii a fotiek ktoré mu Miriam ukáže.
"Keď položila na stôl všetky svoje papiere, bol som šokovaný, nikdy pred tým som nič také nevidel. Tie všetky detaily a informácie, ktoré zohnala úplne sama, boli úžasné."
Takýmto nejakým spôsobom sa Miriam behom troch rokov, podarilo chytiť desať ľudí, ktorí boli podozriví alebo vinní z únosu a vraždy jej dcéry. Medzi nimi bol aj vtedy osemnásť ročný Kristiano, pravdepodobne Karenin vrah. Keď ho polícia vypočúvala, v jednom momente so slzami v očiach povedal: "Môžem zavolať svojej mame? Som hladný." Miriam mu dala kus kuraťa z fast foodu ktoré mala so sebou a išla mu kúpiť coca colu. Keď sa jej policajti pýtali prečo to robí, odpovedala im, že je to stále len dieťa a ona je stále len matka.
Kartel vždy zvíťazí
Miriam sa neskôr podarilo vypátrať aj telo svojej dcéry, spolu s ostatnými telami neznámeho masového hrobu. Pomáhala ďalším 600 rodinám, ktoré zastihli podobné osudy. Stala sa z nej ľudskoprávna aktivistka a tiež zakladateľka organizácie Colectivo de Desaparecidos de San Fernando. V marci 2017 sa podarilo utiecť jednému zo zadržaných v súvislosti vraždy Karen, z väznice v hlavnom meste Cuidad Victoria. Miriam požiadala políciu o ochranu, no aj napriek tomu 10. mája 2017, ju zabili neznámi ozbrojení muži pred jej vlastným domom. Zabilo ju trinásť výstrelov.
Kto je skutočný víťaz a kto porazený?
Obrovské utrpenie, ktorým si tieto rodiny musia prechádzať je priam nepredstaviteľné. Chcel som vám aspoň trochu priblížiť príbeh tejto ženy, ktorá sa nevzdala ani potom čo prišla o svoju milovanú dcéru. Ľudia sa jej často pýtali, či sa nebojí že ju zabijú. Na to vždy odpovedala, že ona už zomrela, zomrela vtedy keď jej uniesli jej vlastné dieťa. Bieda, ktorá doteraz postihuje Mexické obyvateľstvo a to hlavne nekonečnými vojnami mocných drogových kartelov, je neopísateľná. Nespočetné vraždy nevinných ľudí a prenos obrovského množstva drog cez hranice Mexika a Ameriky, robia z Mexika jedno veľké vojnové pole. Život Miriam Rodriguez Martinez nech je pre nás inšpiráciou k tomu, aby sme nemlčali ako ona nemlčala. Aby sme rozprávali o nespravodlivostiach, ktoré sa dejú okolo nás. Iba tak môžeme ako tak predísť ešte horším veciam. Horším veciam, ktoré v našich životoch vytvárajú krvavé rany.
Zdroje : "Please give me back my daughter" podcast zo spotify od the daily.
"She stalked her daughters killers across Mexico, one by one" článok z the New York Times.
Fotky sú stiahnuté už zo spomínaného článku, jedna je voľne z internetu.
