Prečo sa tak bojíme smrti?

Písmo: A- | A+

Nič nemusíš, musíš len zomrieť. S týmto výrokom sa možno stretávame často, a pravdepodobne tento výrok hovorí pravdu. Všetci okolo nás zomierajú a raz zomrieš aj ty, a aj ja. Prečo však smrť spôsobuje taký strach?

Moja skúsenosť so smrťou

Odmalička keď som zaspával tak som si predstavoval rôzne veci. Od môjho vlastného vymysleného sveta ktorý si pamätám dodnes, až po tie najrozličnejšie fantastické predstavy o všelijakých veciach v živote. Pamätám si však veľmi dobre na noci, keď som zaspával a pritom som myslel na smrť. Na to ako raz zomriem a už nebudem existovať. Nekonečná ničota ktorá ma bude obklopovať. Neznámy svet do ktorého vstúpim a nebudem mať ani potuchy o tom, či tam stretnem svoju rodinu, alebo ľudí ktorí tiež zomreli a mal som ich rád. Bál som sa smrti. Nevedel som či pôjdem do neba alebo do pekla. Nebol som si istý či som dosť dobrý na to aby som si zaslúžil nebo. Uvidím Boha keď zomriem? Naozaj sa stretnem s mojou babkou a dedkom ktorí obidvaja zomreli ešte pred tým ako som sa narodil? Takéto podobné otázky a myšlienky mi prúdili hlavou a klamal by som keby som povedal že mi už hlavou neprúdia. Mal som, a doteraz strach zo smrti mám. A nie je to nič zvláštne. Strach zo smrti má asi každý "normálny" človek.

Smrť ako životná zmena

Celý život prekonávame rôzne zmeny. Najprv sme malé bábätká ktoré si cmúľajú prsty a strašne plačeme keď sme hladní. Neskôr chceme všetky hračky len pre seba, a keď v škôlke vidíme kamaráta ktorý má lepšie auto (hračkárske) ako my, tak mu závidíme. Potom príde puberta a začneme byť až príliš kritickí. Doma nepočúvame rodičov a trieskame dvermi keď nám nedovolia ísť "prespať" ku kamarátovi na oslavu (hovorím z vlastnej skúsenosti). No a potom sme dospelí a riešime všelijaké ťažké veci o ktorých ani ja sám, ešte nemám žiadne potuchy. Takto nejako plynie náš život. Oslavujeme naše úspechy a oplakávame naše neúspechy a pády. Sú to však všetko životné zmeny ktoré keď nastanú, tak sa náš život síce nejako zmení, ale žijeme predsa len ďalej. Je tu však jedna zmena v našom živote po ktorej už ďalej nebudeme žiť. Je to smrť. Čo na túto najväčšiu a najradikálnejšiu zmenu hovoria filozofi? Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Posmrtný život neexistuje

Tento pohľad na smrť zastával Epikuros zo Samu (grécky filozof z obdobia helenizmu, materialista).

"Smrť je pre nás ničím, pretože ak žijeme nie je prítomná, a keď je prítomná, už tu nie sme."

Smrť je v podstate neexistencia. A ako môžeme mať pocity v neexistencii? Keď zomrieme, tak už logicky žiadne pocity nebudú. Teda vďaka takémuto pohľadu sa už nemusíme báť smrti. To je však samozrejme veľmi ľahké povedať. Verte či nie, na svete je mnoho ľudí ktorí trpia strachom zo smrti. Majú z nej depresie a úzkosti, a tento strach im vážnym spôsobom ovplyvňuje ich život. Táto po anglicky "death anxiety", teda strach zo smrti sa volá Thanotophobia. Grécke slovo "Thanatos" sa prekladá ako smrť a slovo "Phobia" ako strach, teda doslovný preklad je zas a znova strach zo smrti. Ako som už spomenul vyššie mať strach alebo občasné úzkosti zo smrti je normálne, avšak pre týchto ľudí keď sa spomenie čo i len slovo smrť, alebo myšlienky na samotný proces zomierania, začnú prepadávať strachu a úzkostiam. Táto vážna fóbia musí byť už samozrejme konzultovaná s terapeutom a byť následne liečená. Čo však my ostatní ktorých myšlienky na smrť nás síce znepokojujú, ale až tak neovplyvňujú? Poďme sa pozrieť na ďalšie pohľady na smrť. 

Sokratov bezsenný spánok alebo prechod na druhý svet

Všetci veľmi dobre poznáme Sokrata. Bol to starogrécky filozof ktorý sa pri svojom špecifickom filozofovaní opieral hlavne o dialóg, teda o výmenu názorov o danom probléme. So smrťou sa vo svojom živote stretol, a to dvakrát. Raz keď bol na smrť odsúdený a druhý krát keď naozaj zomrel. Každý z nás musí raz zomrieť, nikto sa smrti nevyhne, prečo sa teda báť niečoho nevyhnutného? Asi tak by nám Sokrates odpovedal keby sme sa ho pýtali na smrť. Avšak aj napriek tomu že každý z nás vie že raz zostarne a zomrie, tak sa všemožne snaží toto starnutie a následnú smrť oddialiť, alebo aspoň na ňu nemyslieť. Starodávni mudrci hovoria že sa máme naučiť len jedno, a to žiť a zomrieť. Sokrates delil svoju existenciu na telo a dušu. A duša bola preňho nesmrteľná, to znamená že telo sa po smrti rozloží a zanikne, a duša prejde do druhého sveta pretože je večná.

"viem že nič neviem"

Tento Sokratov najznámejší výrok veľmi dobre odráža jeho filozofiu. A teda že najprv je potrebné si uvedomiť svoju nevedomosť a priznať si že niečo neviem alebo niečomu nerozumiem, a až potom skrze poznávanie a učenie sa, môžeme nadobúdať pomaličky múdrosť. Sokrates celý svoj život zasvätil poznávaniu múdrosti, lásky a krásy vo svete. Keď ho nespravodlivo odsúdili na smrť a jemu už ostával len posledný deň vo väzení pred smrťou, zamýšľal sa nad ňou. Jeho žiaci ktorí boli aj vtedy sním ho nabádali aby ešte počkal s vypitím jedu, a ostal čo najdlhšie s nimi ako to len bude možné. On sa však len zasmial a povedal im že by bolo smiešne takto nasilu získavať čas, keď už sám žiadny nemá. Že by to bolo neprístojné odďaľovať okamžik, kedy sa konečne môže stretnúť s bohmi a so vznešenými ľuďmi. Prečo sa teda Sokrates nebál smrti? Pretože vedel/veril, že neexistuje.

Ježiš porazil smrť

Na posledný pohľad na smrť, sa pozrieme na pohľad kresťanský. Opäť všetci dobre určite poznáme Ježiša, alebo sme o ňom už niekedy počuli. Ježiš alebo Ježiš Nazaretský sa narodil v Nazarete, v Izraeli ako dieťa židovských rodičov. Jeho život a kázanie smerujú k smrti. Zomrel veľmi potupnou smrťou, keď ho predstavitelia vtedajšej židovskej cirkvi ukrižovali za pomoci Rimanov. Ježiš o sebe hlásal že je spasiteľom ľudstva a že iba cez neho môžeme poznať úplnú lásku a prísť do jeho kráľovstva. Svojou smrťou berie naše hriechy a pády na seba a my teraz už máme voľný prístup k nemu. Dôležité však je spomenúť Ježišovo zmŕtvychvstanie. Po svojej smrti na tretí deň opäť ožíva a prichádza za svojím otcom do neba. Takýmto spôsobom teda poráža smrť a my sa jej už nemusíme báť keďže je porazená. 

"A hľa ja som s vami, po všetky dni až do skončenia sveta"

S týmto výrokom Ježiš uisťuje svojich nasledovníkov že je stále s nimi. Teda je to tiež akási forma istoty s ktorou potom jeho učeníci žijú a nemusia sa báť smrti, pretože vedia že smrť je len brána k Ježišovi/ k Bohu.

Pamätaj na smrť

Každý z nás teda raz zomrie ako som to už niekoľkokrát spomenul vyššie. A tiež každý sa na svoju smrť bude pripravovať inak. Život ktorý máme a máte ho aj teraz keď čítate tento článok, si treba vážiť. Môže to znieť trochu klišé ale je to tak. Pre niektorých ľudí je možno život to jediné čo majú. Blízkych im zobrala vojna alebo ich nikto nemiluje a preto sa cítia úplne samy. Takýchto ľudí je nesmierne množstvo a aký šťastný si práve ty ktorý máš rodinu alebo kamarátov s ktorými môžeš zdieľať svoje radosti a aj smútky. Pretože nie je teraz dôležité sa príliš sústrediť na smrť. Ži svoj život práve teraz, ži svoj život lebo práve teraz žiješ, a teda nie si mŕtvy. Ži ho s chuťou ale občas si spomeň že zomrieš.

Zdroje: https://www.akropolis.cz/content/proc-se-sokrates-nebal-smrti

 Dejepis inak, video prečo máme strach zo smrti

 bewise, video čo sa deje s našim telom keď zomrieme

Skryť Zatvoriť reklamu