Ruská spoločnosť je veľmi nemocná a najhoršie na tom je, že si to väčšina jej obyvateľov neuvedomuje. Je to výsledok dlhej a plazivej choroby, naprieč všetkými sociálnymi skupinami, ktorá ich nadobro ovládla. Prejavuje sa absolútnou podriadenosťou k autoritám, absenciou kritického myslenia, neschopnosťou a neochotou hľadania pravdy a presvedčením o svojej dejinnej jedinečnosti.
Arkadij Babčenko, renomovaný investigatívny novinár a kritik Vladimíra Putina, na opis „ruského sveta“ používa slovo infantilizmus:
„Infantilizmus je v prvom rade neschopnosť niesť zodpovednosť za vlastné činy. Neschopnosť vidieť kauzálne vzťahy a pochopiť, že určité činy majú určité dôsledky. Je to detská bezprostrednosť vo vnímaní sveta. Infantilný svet je totiž veľmi jednoduchý. Američania zavinili pokles ceny ropy. Američania zariadili revolúciu na Ukrajine. Amerika Rusov nenávidí. A preto nám tu poslala židov a liberálov. A židia Rotenbergovci ukradli všetky peniaze. No Putin je dobrý. V takom svete niet miesta pre poltóny a zložité myšlienkové konštrukcie. Jeho hlavnou vlastnosťou je primitívnosť.“
Zdá sa, že bežní Rusi sa nie príliš zaujímajú o svoju zahraničnú politiku; pochopiteľne, keď ich najväčšia starosť je ako z mála vyžiť. Bezhranične dôverujú svojim vládcom, že robia všetko správne, aby dobre bolo. Nadávajú na zlý Západ a zároveň sa obklopujú západnými výrobkami a technológiami. Bohatí oligarchovia sa stávajú ešte bohatšími, topia sa v luxuse a po celom svete nehanebne rozhadzujú nekresťanské peniaze skupovaním nehnuteľností, jácht a športových klubov. Svoje deti posielajú študovať do tých nenávidených prestížnych svetových univerzít. Smutný obrázok dnešných dní je taký, že Rusi pijú vodku, Ukrajinci v obkľúčenom Černigove pijú vodu z rieky a v totálne rozbitom Mariupole roztápajú sneh, aby mohli dať niečo piť svojim deťom.
Tak kto v tejto vojne vyhráva? Žeby Putin - najbohatší z bohatých? Na myseľ mi prišla Maslowova pyramída ľudských potrieb podľa ktorej si ľudia usporadúvajú svoje potreby podľa dôležitosti od fyziologických, cez bezpečie, lásku, uznanie, až po sebarealizáciu. No a na tom najvyššom stupni sa momentálne nachádza ich obdivovaný imperátor Putin, ktorí si predsavzal, že je predurčený obnovou ruského impéria. A ako sa nám „sebarealizuje“, zažívajú najmä chudáci Ukrajinci, potom ruskí mužíci, ktorí plnia jeho sen a v neposlednom rade aj celý civilizovaný svet.
A Ukrajinci? Ruku na srdce, aj väčšina z nás si myslela, že Ukrajinci sú mentálne niečo ako Rusi. Ako sme sa ale mýlili. Úprimne sa im za to ospravedlňujem. Z vysielania ukrajinskej televízie sledujem ich rozčarovanie z reakcií bežných Rusov, s ktorými mnohých spájajú aj rodinné väzby, majú tam kamarátov a známych. Nevedia to ticho pochopiť. Neustále to komentujú, sú z nich smutní a veľmi ich to bolí. Ruskí vojaci ničia ich mestá, bombardujú nemocnice, zabíjajú im deti a z Ruska nič, len ticho. Je evidentné, že väčšina Rusov tú agresiu podporuje a to je z celej tej vojny to najstrašnejšie; oni naozaj veria, že Putin robí správnu vec.
Vojna na Ukrajine tiež ukazuje aj úroveň a myslenie ruských vojakov, ktorí sa chvastajú, čo všetko si nakradli a nazbíjali. V jednom takom telefonickom rozhovore, ktorý zachytili ukrajinské bezpečnostné zložky, sa ruský vojak z dobitého ukrajinského mesta Irpiň chvastá svojej žene, že si ukoristil krásny oblek a tenisky, načo ho žena karhá za neschopnosť, že muž jej susedky, tiež na ukrajinskom fronte, si z Černigova „zohnal“ krásnu novú mikrovlnku.
Nuž tak. Vidíme rôzne podoby dnešného Ruska, ale jedna vec je nadovšetko istá, že v Ukrajine je demokracia a v Rusku ... to nechám na vás, odpovedzte si sami.
