Kto som? To je zaujímavá otázka, ale nie na mňa. K tomu by sa mohli vyjadriť ľudia, čo ma poznajú. Ale ak mám predsa len napísat pár viet, tak som ako duchaplný vlk oháňajúci sa palicou. A dôchodca. Moje motto je: s pevnou, ostrou a jasnou mysľou vpred. Som človek, ktorý chce niekedy reagovať na dianie okolo nás. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Zatiaľ čo Paríž a Berlín rozhodujú o smerovaní Európy, na Slovensku sa proeurópsky a suverenistický tábor delí takmer presne na polovicu. Otázka neznie, či sa Únia zmení – ale kde v tej zmene budeme stáť my.
Jedna veta z krátkeho súkromného spisu patrí dnes medzi najcitovanejšie myšlienky celej západnej filozofie.
Mýty o ukrajinskej histórii, spochybňovanie jej štátnosti či teórie o tom, kto v pozadí riadi konflikt, zaplavujú náš verejný priestor.
Stačilo by mi povedať, že pojem vedomie používajú primárne vedci a pojem duša tí ostatní. Ale rozoberme si to.
Stretnú sa piati slovenskí dôchodcovia na pive. Fero, Ondro, Ďuro, Edo, Jožo.
Je to ďalšia úvaha, ktorú nosím v hlave – nie že by som sa nudil, ale niektoré myšlienky skrátka nedajú človeku pokoj.
Keď sa v lete prehrieva mozog aj kremík. Úvaha o tom, aké hodnoty v sebe skrývajú algoritmy zo Silicon Valley.
Elon Musk opäť priniesol víziu budúcnosti ako zo sci-fi románu. V rozhovore pre The Economist z júla 2026 vyhlásil: Do piatich rokov nás AI prekoná vo všetkom, do pätnástich prevezme väčšinu práce a peniaze stratia svoj význam.
Skutočné šťastie má dnes úplne inú príchuť a je definované tým, čo všetko už, chvalabohu, nemusíme.
Je vesmír plný života, alebo sme v ňom sami? Sme uväznení v paradoxe, ktorý geniálne vystihol spisovateľ Arthur C. Clarke, že existujú iba dve možnosti a obe rovnako desivé.
Sme len savanové opice v 3D klietke. Zachráni nás čip v hlave, alebo stratíme ľudskosť?
Ktorú chcete počuť ako prvú?
Uvažujem takto: dinosaury žili 186 miliónov rokov, ale počas toho neuveriteľne dlhého obdobia sa z nich nevyvinuli žiadne mysliace a inteligentné bytosti. Prečo?
...a ako som tak putoval, prišiel som do krajiny, kde sa obyvatelia jedného rána zobudili a celí prekvapení zbadali na oblohe nápis: „láska“.
Hovorí sa, že človek by mal odchádzať zo sveta s čistým štítom. Ja by som bol radšej, keby moja rodina odišla z môjho pohrebu s plnou peňaženkou.
Ty máš svoju pravdu, ja svoju. Kritické myslenie ako zbraň hromadného ničenia dialógu.
Začnem od podlahy. Nie je nadávka ako nadávka. Keď som raz stúpil na hrable, tak som dostal takú šlehu do tváre, že zo mňa vyšlo ... píp...píp...píp.
