Bolo verejným tajomstvom, že za vlád Róberta Fica sa predražovali verejné zákazky o sumu (vraví sa 20-30%), ktorá išla do vrecák „našich ľudí“. Títo už nemali dna, brali ako po nebohom, čo bolo i dôvodom, že ľudia chceli zmenu a chceli i potrestanie všetkých korupčníkov.
Nová vláda premiéra Igora Matoviča spolu s ostatnými koaličnými partnermi rozviazala polícii ruky pod heslom padni komu padni. Vláda pracovala, zákony sa schvaľovali, korupčníci sa báli a postupne prišli i prvé obvinenia a prví odsúdení. Výber daní sa výrazne zlepšil, lebo teraz si každý dvakrát rozmyslel, či bude pokúšať osud.
Staré štruktúry na najvyšších poschodiach dostali panický strach a aby sa vyhli stíhaniu za svoje zločiny zmobilizovali všetkých svojich ľudí, ktorí im zostali verní (a nebolo ich málo) a zvolávali tlačovky na ktorých útočili na vládu, prezidentku a orgány činné v trestnom konaní. To všetko sa dialo na pozadí najväčších kríz od skončenia druhej svetovej vojny ako koronakríza, vojna na Ukrajine, energetická kríza, vysoká inflácia, environmentálna kríza.
A potom sa niečo pokazilo. A bol to, ako ináč, Richard Sulík, ktorý už nevydržal hrať druhé husle a dal si podmienku, že Matovič musí odísť z postu premiéra, ináč on odíde s celým poslaneckým klubom z koalície a pohrozil pádom vlády. Viem si predstaviť ako to muselo Matoviča škrieť, ale v záujme zachovania štvorkoalície, napokon odstúpil. V premiérskom kresle ho nahradil Eduard Heger a on zas jeho na poste ministra financií. Chvíľu bol pokoj, až do momentu, keď sa jednalo o ambicióznom pláne pomoci rodinám s deťmi. A znovu sa to pokazilo, Sulík nevydržal a žiadal odchod Matoviča i z kresla ministra financií (lebo rozvrat verejných financií) ináč odíde z koalície.
Teraz si pomôžem slovami Milana Kňažka, ktorý to zhodnotil takto: „Žiadať opakovane od víťaza volieb, ktorý získal viac poslancov ako všetky ostatné koaličné strany dokopy, aby odišiel z vlády je atraktívny postoj, ktorým sa možno zviditeľniť a presláviť. Tvrdiť však súčasne, že si neželá predčasné voľby, je prejavom pokrytectva alebo absolútneho politického idiotizmu.“
Keďže strana OĽaNO už nemienila pristúpiť na vydieračské podmienky strany SaS, táto vystúpila z koalície s predsavzatím, že bude konštruktívnou opozíciou. Ako vyzerala tá ich konštruktívna opozícia sme mali možnosť sledovať od nepomáhania otvárania schôdzí parlamentu, cez rôzne obštrukcie až do momentu, keď Richardovi napadol tajný plán, o ktorom nikto nič nevedel, taký bol tajný. A nebolo to nič iné ako podanie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera.
Tu sa mi chce zvolať panebože ako je možné, že jeden človek, na čele jednej strany dokáže tak nenávidieť druhého človeka, že rozvráti celú spoločnosť. Strana SaS urobila otočku o 180 stupňov, spojila sa so smerohlasom a s fašistami a povalila vlastných koaličných partnerov. Tak teraz neviem, čo tým dosiahla, ledaže krásny vianočný darček smerohlasu pod stromček. Róbert Fico spolu s Petrom Pellegrinim si to aj náležite užívali na rýchlo zvolaných tlačovkách, kde nabrýzgali na vládu a zvyšok koalície.
Tak ti Riško veľmi pekne ďakujeme do akých srxxxx si nás to zatiahol.
