Neviem, či ste si všimli zmenu výzoru a správania sa Putina, ktorý sa už div nepasoval za nástupcu Petra Veľkého. V uzbeckom Samarkande sa konalo stretnutie ŠOS (Šanghajská Organizácia Spolupráce) na ktorom sa stretlo šesť hláv zakladajúcich štátov Ruska, Číny, Kazachstanu, Tadžikistanu, Kirgizstanu, Uzbekistanu, ku ktorým sa už pripojila India a Pakistan. Pozvaní boli ďalší hostia a votrel sa tam aj nesmrteľný Lukašenko.
ŠOS nie je vojenská organizácia, ale zameriava sa na posilňovanie stability, bezpečnosti v širokom priestore, ktorý združuje zúčastnené štáty, na boj proti terorizmu, separatizmu a extrémizmu, ako aj proti obchodovaniu s drogami a tiež na rozvoj hospodárskej a energetickej spolupráce. Putin mal od tohto summitu veľké očakávania, najmä v hľadaní spojencov, ale napokon to dopadlo katastrofálne čo bolo vidieť na dvoch stretnutiach.
Predovšetkým od stretnutia s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, s ktorým sa stretol prvýkrát od napadnutia Ukrajiny si veľa sľuboval. Ktovie, o čom sa bavili, ale i keď sa Čína nepripojila k sankciám Západu proti Rusku, tak vojensky a ani ekonomicky nepodporuje ruskú agresiu.
V ruskej tlači bolo publikované takéto spoločné vyhlásenie: „Mali by sme sa navzájom podporovať, zabezpečovať bezpečnosť a rozvíjať spoločné záujmy, predchádzať pokusom vonkajších síl podnecovať farebné revolúcie a spoločne odolávať zasahovaniu iných krajín do vnútorných záležitostí.“
Ale čuduj sa svete, na čínskej vládnej webovej stránke o časti „predchádzať pokusom vonkajších síl podnecovať farebné revolúcie“ tam niet ani chýru, ani slychu. Nuž takáto je ruská propaganda.
Z výrazu ich tvárí na spoločnej fotografii po ich vzájomnom stretnutí čítam:
Si (s blahosklonným úsmevom na tvári): Ach Voloďa, Voloďa, si ty len chuj aj s celou tvojou neschopnou armádou. Onedlho si na tebe zgustnem, si slabý, ako si mohol prísť o viac ako 6 000 km2 už dobitého územia...a že Peter Veľký...
Putin (so sileným úsmevom): Vidíte, mám ja ešte spojencov...
Ani s indickým premiérom Naréndra Módím nedopadol dobre. Ten verejne odsúdil elitárske nálady Kremľa a do očí mu povedal: „Viem, že súčasná doba, to nie je doba vojen, hovoril som s Vami po telefóne, že demokracia, diplomacia a dialóg vplývajú na súčasný svet.“
Putinovi sa tie slová nepočúvali dobre, čo bolo vidieť z výrazu jeho tváre, ošíval sa a začal sa ospravedlňovať: „Poznám Váš postoj o konflikte...v...v...hm...hm...na Ukrajine, vaše obavy o ktorých neustále hovoríte, my urobíme všetko preto, aby sa to všetko čo najskôr zastavilo.“
Medzitým sa znovu potvrdilo, že ruské zverstvá v Ukrajine sú bezhraničné. V oslobodenom Izjume objavili pohrebisko s vyše 400 telami so známkami mučenia a v charkovskej oblasti sa našlo desať mučiarní, v ktorých ruSSkí sadisti mučili a zabíjali nevinných Ukrajincov. Nikoho už dnes neprekvapuje, že Rusi to označili za lož a zvykli sme si, že keď niečo povedia, tak je to presne naopak. Tak ako, keď Lavrov opakuje, že my sme Ukrajinu nenapadli.
Ukrajinská armáda na charkovskom fronte naučila ruSSov umeniu ako sa rýchlo poberať kade ľahšie a tiež poznaniu, že opustiť vojenskú techniku, vybavenie a zbrane sa dá urobiť oveľa rýchlejšie a jednoduchšie. Morálka v ruskej armáde je na bode mrazu, o čom vypovedajú aj listy ruských vojakov, ktoré sa našli v Izjume, potom čo v panike utekali tak rýchlo, že si nestihli odniesť ani osobné veci. A ruská propaganda hovorí o preskupení síl. Porážka pri Kyjeve, potopenie krížnika Moskva, zastavenie ofenzívy, charkovský protiútok, to všetko neprispieva k pozdvihnutiu bojového ducha ruSSkých „saldátov“. Tak to končí, keď sú peniaze ich jedinou motiváciou.
Čo ma ale ohromne prekvapuje a zahanbuje je fakt, že na Slovensku sa nájde veľa pomätených a nebojím sa povedať, že sprostých ľudí, ktorí ešte stále veria ruskej propagande. Je toto normálne? Tak, ako keď suseda Žófi nény povie, že: „Ja tak neznášam tých Ukrajincov!"
