Nie je to ani o Wagnerovi (Wilhelm Richard Wagner), výnimočnom nemeckom hudobnom skladateľovi, ale o Prigožinovi, ktorý zneužil meno tohto svetoznámeho skladateľa, po ktorom nazval svoju žoldniersku zločineckú skupinu, na čele ktorej je oddaný Hitlerov uctievač. Takže názov skupiny nehľadajme v tom, že by bol Prigožin obdivovateľ Wagnerových opier, ale skôr pre jeho nacionalizmus a antisemitizmus.
Jevgenij Viktorovič Prigožin je ruský oligarcha, zločinec, ktorý bol odsúdený na dvanásť rokov v kolónii za lúpež, podvody a zapojenie neplnoletých do prostitúcie. Po tom, čo si odsedel deväť rokov, sa postupne dostal do Putinovej priazne a vypracoval sa na jeho osobného kuchára. Ale to by sme urobili chybu, keby sme ho chceli vidieť ako stojí za sporákom a varí šašlík. Putin mu prihral ohromné civilné a neskôr i miliardové vojenské zákazky, na základe ktorých neuveriteľne zbohatol. Ruský sen v praxi.
Prigožin disponuje svojou vlastnou armádou a odhaduje sa, že ich je v súčasnosti na Ukrajine okolo päťdesiattisíc. Sú to ešte stále de facto väzni, ktorí bojujú za peniaze a za vidinu slobody, ktorú by mali dostať, ak vydržia byť nažive šesť mesiacov. Momentálne sú nasadení v Soledare a Bachmute. Ustúpiť nemajú dovolené, musia ísť len vpred a preto tisíce z nich ležia mŕtvi v ukrajinskej zemi. Rusi tým plnia dva ciele, jeden je ten, že sa o nich nemusia naďalej starať vo väzniciach, čiže znižujú náklady, keďže ľudský život v Rusku nemá žiadnu cenu a druhý cieľ je ten, že viažu ukrajinské vojenské sily, ktoré by mohli byť nasadené v iných smeroch.
Zdá sa, že tento cieľ sa Rusom darí napĺňať. Je to taktika získavania času potrebného na dopĺňanie zásob, živej sily, či techniky. Situácia na fronte je patová a ani jedna zo strán nevyzerá, že by mala v krátkej dobe zahájiť masívny frontálny útok. Ruská armáda má prevahu v živej sile, ale v celku je slabo motivovaná, má problémy s technikou, ktorá nie je na takej úrovni ako na začiatku vojny, výzbroj a výstroj vojakov je slabá, vojsko a zásoby musia z ďaleka dopravovať a navyše vzrastá napätie medzi Wagnerovcami a regulárnou armádou.
Na druhej strane ukrajinským vojenským silám nechýba odhodlanie, ale zápasia s nedostatkom útočných zbraní (najmä tankov), o ktoré žiadal vrchný veliteľ a náčelník generálneho štábu generál Zalužnyj. To je úloha pre zjednotený Západ, ktorý síce neochabuje v podpore Ukrajiny, ale treba sa poponáhľať a hlavne dodať viac zbraní. Rusi môžu kde tu zaútočiť, čo aj robia v malých skupinách, ale ukazuje sa, že našťastie momentálne nemajú na viac. Bude rozhodovať taktika a čas. Ukrajina chystá protiofenzívu. Nemôže si dovoliť čakanie. Rozviedky na oboch stranách robia svoju prácu, takže nie je ľahké nepozorovane preskupiť sily v jednom smere, aby si to tá druhá strana nevšimla. Aj Rusi sa už poučili z chýb, nuž uvidíme. Putin vojnu neukončí, to je isté a Ukrajinci zas nemajú na výber, musia bojovať za svoju vlasť a za svoje životy, ak sa nechcú stať otrokmi.
Včera som videl rozhovor s Alfrédom Kochom (bývalý vysokopostavený politik RF, ekonóm, spisovateľ), ktorého sa pýtali na názor o možných scenároch budúcnosti Ruska po jeho porážke. Bol to zaujímavý rozhovor, lebo hneď sa moderátora spýtal, že: aká porážka?, administrácia na okupovaných územiach funguje?, funguje, tak čo. Obsadili ruské vojská ukrajinské územia?, obsadili, tak tam zostanú. To znamená, že najprv treba Rusov vyhnať z okupovaných území a až potom sa pýtať na jeho budúcnosť. A potom je tu otázka, ak Rusko prehrá, bude pod administratívnou správou? Koho, Západu? Ak bude, tak by mohlo dôjsť k akémusi postupnému procesu demokratizácie, ale to sa nestane, lebo ak by Rusko bolo na kolenách, tak by určite použilo atómové zbrane. Ak by aj Rusko na Ukrajine prehralo, tak doma sa nič nezmení aj keby Putina nahradil niekto iný. Bude väčšia bieda, niekde na úrovni 50.- 60. rokov, viac represií, približovanie sa k Severnej Kórei, ale Rusko to prežije.
Asi to mal Putin na mysli, keď hovoril o ruskej DNA. No neviem, sú to také výkriky do tmy, dnes nikto nevie povedať, čo sa stane, ak sa stane...Stále ale uvažujem, načo to všetko potom bolo dobré. No na nič, jednoducho sa jeden idiot tak rozhodol a basta. O to viac nemôžeme prestať v podpore Ukrajiny, ale nehovorte to Ficovi a našej piatej kolóne. Tá keby mohla, tak okamžite pošle Putinovi pozývací list.
