Ministerstvo obrany Ukrajiny ústami Oleksija Reznikova predstavilo tri možné scenáre ukončenia vojny, pričom kategoricky vylučujú akékoľvek dohovory - niečo ako ďalšie Minsk 3.
Ani jeden zo scenárov sa nekončí pre Rusov dobre a sú odstupňované od zlý, cez horší, až po najhorší.
Prvý scenár: Podľa „dobrej vôle" Rusov, ktorú vyhlásili, keď utekali od Kyjeva, Černigova, Sumskej oblasti a z Hadieho ostrova ich „vyprevadíme" na pozície do 24. februára tohto roku a potom sa môže rokovať o postavení predtým okupovaného Donecka, Luhanska a Krymu, ale pri stole s našimi mocnými partnermi.
Druhý scenár: Postupne vybijeme ozbrojené sily Ruskej federácie, pretože ide vlastne o vojnu dvoch armád a ich zdrojov.
Tretí scenár je viac dramatický pre Ruskú federáciu a tým je jej rozpad na niekoľko rôznych subjektov.
Či sa naplní niektorí z týchto scenárov nie je momentálne jasné, zatiaľ to na poli boja vyzerá tak, že Rusi vrhajú do útoku obrovské množstvá diel, tankov a živej sily a používajú taktiku spálenej zemi. Koniec koncov to nie je ich zem. Je evidentné, že na ich vojenskej taktike sa od druhej svetovej vojny nič nezmenilo. Útočia v zmysle „Úrá, nás mnógo a chuj s ním, nebojoval“.
Pre predstavu aké ťažké boje prebiehajú na doneckom fronte hovoria tieto čísla: za posledných 90 dní bojov Rusi získali kontrolu nad Severodoneckom a Lysičanskom, vystrelili do 45 000 delostreleckých nábojov, postúpili na jednom smere frontu o 10-12 km a stratili minimálne 7 000 vojakov.
Z hlásenia generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny vyplýva, že len za včerajší deň Rusi prišli o 35 tankov a ďalšie množstvo automobilov, obrnených vozidiel a inej techniky. Ukrajina umne drží obranu, nebráni územie za každú cenu, preskupuje svoje sily, pichá ruského medveďa, spôsobuje mu ťažké straty a dosahuje operatívne úspechy. Podľa Oleksija Arestovyča, poradcu ukrajinského prezidenta, tým ako budú dostávať ďalšie raketové systémy HIMARS, systémy PVO a iné ťažké zbrane a výzbroj zo Západu budú môcť vo vhodnej chvíli prejsť z operatívnych do takticko-operatívnych a nakoniec taktických úrovní boja.
Mladí ruskí muži 18-20 roční, študenti, ktorí nechcú ísť bojovať buď utekajú z Ruska, alebo sa snažia vyhnúť odvodom zmenou tel. čísla, adresy alebo nepreberaním pošty. Predvolania na vojenskú registratúru a nábor armáda posiela aj tým, ktorí sú zo zdravotných dôvodov neschopní na vojenskú službu.
Do vojny na Ukrajine lákajú kontraktnikov. Keďže v tých malých mestečkách v glubinke nie je práca, tak sa buď sťahujú do veľkých miest alebo idú za prácou na Ukrajinu, zabíjať mierumilovných Ukrajincov. No a na "oslobodených" územiach sa nikto nikoho nepýta, pochytajú ich a hajde do mlynčeka na mäso. Rusi proste verbujú vojakov kde len môžu, aby sa vyhli všeobecnej mobilizácii.
Samozrejme sú tu i iné scenáre konca tohto šialenstva, typu: Putinovi zabehne v hrdle kôstka..., alebo dôjde k vojne klanov. Tak uvidíme.
Apropo, vedeli ste, že Putin si chorobne cení svoj život, patologicky sa bojí o svoje zdravie a o svoju drahocennú existenciu? Celé tímy lekárov robia nekonečné, až groteskné analýzy jeho stolice a ľudia, ktorí sa s ním chcú stretnúť musia sedieť dva týždne v karanténe. Na ochranu jeho zdravia sa vytvorilo samostatné odvetvie, je to obrovský priemysel, ktorý stojí ročne neuveriteľných 3 mld. rubľov. Na vybudovanie vzdialenosti medzi ním a zvyškom ľudstva. To nezahŕňa bezpečnostné opatrenia na jeho ochranu, na to slúži samostatná bezpečnostná služba, veľmi silná mocenská štruktúra, ktorá zahŕňa letectvo, tanky a pod.
Tento rok šéf ruskej vlády Mišustin podpísal príkaz na podporu regionálnych nemocničných zariadení v celej Ruskej federácii v objeme 1,1 mld. rubľov, teda trikrát menej. Aj na tomto príklade je vidieť ten priepastný rozdiel medzi elitou a „ostatnými“.
