Príliš odvážne, fantazmagorické, šialené, či smiešne? A ešte k tomu v tejto ťažkej dobe. Môžeme porovnať spoločnosť, štát s firmou? Skúsme. Pomôžem si knihou FIRMY, KTORÉ PRETRVAJÚ (Built to Last), kde autori Collins a Porras porovnávajú osemnásť skutočne výnimočných vizionárskych firiem s ich top konkurentmi. Autori si dali obrovskú prácu s analyzovaním týchto spoločností, ktoré prosperujú počas dlhého obdobia cez mnohonásobné životné cykly ich produktov a mnohých generácií ich aktívnych vodcov a dáva odpovede, prečo práve oni sú na vrchole. Spomeniem niektoré z nich (v zátvorke je rok založenia): 3M(1902), Boeing(1915), Ford(1903), Wall-Mart(1945), Sony(1905), Merck(1891), IBM(1911), General Electric(1892), Citicorp(1812).
Tento bestseller vyšiel už v roku 1994, v slovenčine až v roku 2007 a stál ma 549 slovenských korún. Boli to dobre investované peniaze, i keď niektoré veci sa odvtedy zmenili. Je to zaujímavé čítanie aj o ideológiách a víziách týchto spoločností, ktoré, keď chcú uspieť, tak si dávajú "obrovské trúfalé odstrašujúce ciele" (BHAG-Big Hairy Audacious Goals) a neúnavne na nich pracujú, pokiaľ ich nedosiahnu. Po ich dosiahnutí si dajú ďalšie a to ich udržiava na vrchole.
Na webe je kvantum rebríčkov štátov zoradených podľa hrubého domáceho produktu (HDP), životnej úrovne, šťastia, bezpečnosti a podobne. Bohužiaľ, darmo by sme hľadali Slovensko na popredných miestach. Ak hovoríme o Európe, tak najrýchlejšie sa nám to podarí, ak sa pozrieme odspodu nahor a raz dva Slovensko nájdeme. Je to hanba, pritom všetci by sme si priali pravý opak. V poslednom čase je módou bičovať sa v porovnaní s Čechmi, ktorí nás predbehli vo väčšine ukazovateľov, dokonca aj v spotrebe alkoholu a v rozvodovosti. Ak by sme si ale mali stanoviť obrovské trúfalé odstrašujúce ciele, tak by sme sa nemali porovnávať s Čechmi, ktorí majú svojich problémov tiež dosť, ale mali by sme sa pozrieť na krajiny ako Dánsko, Fínsko, Írsko, Nórsko. Čo robia lepšie a ako to dosahujú. Poučme sa od nich.
Tak kde sa stala chyba. Najväčším naším hendikepom je, čo s nami urobilo tých 40 rokov komunizmu. Ľudia stratili samostatnosť, zodpovednosť za svoje konanie, život, či osud a potrvá to minimálne toľko rokov, kým sa to nejako napraví. Ale vo vzťahu k Čechom a k ostatným postsocialistickým krajinám sa na to nemôžeme vyhovárať. Je chyba v politike, alebo v nás? Hneď si aj odpoviem, politika je našim zrkadlom. Niečo na tom bude, že aká matka, taká Katka, aký otec, taký syn. Chybuje sa najskôr v rodinách, vo výchove, v prostredí v akom vyrastajú naše deti a až potom vo vzdelávaní. Nemyslím si, že máme málo vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Tých máme dosť, ale rýchlo kvasených, ktorých chrlia naše nekvalitné vysoké školy požehnane. Narátal som ich okolo 25. Na čo je to dobré? Mladí ľudia absolvujú vysokú školu len pre dosiahnutie titulu. Lebo trh to tak chce. A ešte ide aj o prestíž. Všade len čítame, že hľadáme vysokoškolsky vzdelaného uchádzača...Ale nie je to len o vzdelaní. Sme povrchní, sprostí a ľahko sa necháme ovplyvniť. A ešte rozhľadenosť je to, čo našincovi chýba. Matere by mali poslať svojich synátorov hoci aj z Krupiny, Veľkého Krtíša a z hladových dolín ta het do sveta na skusy, zabaliť im posúchov na cestu a zaželať im šťastie a pripomenúť im, aby sa nezabudli vrátiť. Po návrate by sa ináč pozerali na svet a nielen optikou svojej doliny.
Našou ale najväčšou chybou je, že nemáme víziu. Že si nedávame veľké trúfalé odstrašujúce ciele. Fakt, že poslanci sú volení spravidla na štyri roky tomu vôbec nepomáha. Práve naopak. Jedna garnitúra niečo naplánuje a druhá to zruší. Chýba nám zdravé sebavedomie, prevláda skepsa. Chýbajú nám vodcovia, ale pozor, nepotrebujeme žiadnych autokratov, nebodaj diktátorov alebo bývalých korupčníkov. Už len to by nám chýbalo, keby sa vrátil smerohlas s nákladom fašistov.
Práve, keď som písal tento blog, mi volal bratranec z Maďarska a ľudia poviem vám, ako Orbán ohýba demokraciu, tak to je už katastrofálne. Budapešť je rozdelená na 23 obvodov a z toho iba v deviatich nezvíťazil kandidát Orbánovej vládnej strany Fidesz. A vláda teraz finančne podporila všetky obvody okrem týchto deviatich. Už to tam vyzerá ako v Rusku. Ľuďom je masírovaná nepretržitá Orbánovská (štátom ovládaná) propaganda. Nezávislé médiá (ak sú také) len živoria. To by bolo na samostatný blog.
Ale späť k nám, keď nechceme dopadnúť ako Maďari, tak si musíme správne zvoliť. Kto na seba zoberie zodpovednosť za krajinu? Kto sa na to podujme? Máme veľa múdrych, inteligentných, rozhľadených ľudí, len sa im nechce ísť do politiky. Takže ako ďalej, kadiaľ ísť. Sám neviem. Jediné, čo môžeme v danej chvíli urobiť je, že zatiaľ čo čakáme na Godota, pracujme na sebe, myslime kriticky, nemusíme sa hneď milovať, na začiatok postačí keď sa budeme počúvať, lebo je tu nebezpečenstvo, že keď sa demokratická vlna roztriešti, vytvorí priestor pre nepredvídateľných lídrov a to by bola úplná katastrofa. Ale tak sa mi zdá, že Godot nepríde a budeme variť polievku z tých istých ingrediencií. Aká to bude polievka, vie len pánboh. Len dúfam, že nebude plná blenu.
