Róbert Fico má moc v rukách. Je predsedom vlády, ktorá má zatiaľ ešte väčšinu v parlamente, má pod palcom ministerstvá obrany, zahraničia, vnútra (nie je to preklep), tajné sily, generálnu prokuratúru, súdnu radu, prezidenta (ani toto nie je preklep) a okrem svojej strany Smer ešte ďalšie dve koaličné strany; Hlas a SNS. Robí si čo chce, ide kam chce, nastoľuje témy, zahmlieva a vyložene klame. Ešte má aj poľnohospodárstvo, to sa ide sem tam odfotiť pri žatve, niekedy zájde aj na nočnú smenu do výroby, kde sa zas prezentuje ako jeden z ľudu. Ostatným ministerstvám nevenuje žiadnu pozornosť, veď načo.
V zahraničnej politike ide proti životne dôležitým záujmom nášho štátu; namiesto toho, aby išiel do Bruselu so svojou kritikou, ide sa posťažovať na EÚ a NATO na všetky štyri svetové strany na východ k Putinovi. Stelesňuje všetko to, čo každý slušný človek v tomto štáte považuje za zlo. Sociálny demokrat, ktorý ľuďom berie a sebe pridáva. Už mu zostáva iba spojenie s najkrajnejšou pravicou (?) a s fašistami. Sociálny psychopat demokrat, ktorý sa k naplneniu svojich ambícií neváha spojiť, a to podľa jeho vlastných slov: „Aj s čertom diablom.“
Čo sa to s ním porobilo? Podľa Borisa Zalu: „Je to železná logika cesty, ktorú si zvolil: vie, že je neakceptovaný v širokých mestských vrstvách, u väčšiny mladých voličov, liberálne zmýšľajúcich vrstvách, u proeurópskych voličov aj ľavičiarov, pre zelených, ale paradoxne aj pre fundamentalistických katolíkov, odmietli ho aj odbory, aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov... A tak mu ostala len ľudácko-národniarska skupina voličov; nazývam ich synteticky 'harabinovci'. A k nim sa pridáva, ale nie veľmi široká 'ľavicová' skupina, ktorá chápe svoju ľavicovosť ako antiglobalizmus, národný protekcionizmus, antiamerikanizmus...“
Ivan Mikloš si v Smere všíma tri typy ľudí: „Zrejme tam boli i úprimní sociálni demokrati ako napríklad Boris Zala, verili a veria, že štát je najlepší vlastník. Potom tam sú čistí cynici ako Kaliňák a Počiatek, ktorí sa prišli do politiky len nabaliť a ani sa tým netajili. A Fico je v podstate skôr cynik, ktorý to musí zakrývať, pretože na ňom je politická agenda.“
Ficov príbeh je príbehom cynika, ktorý všetok svoj politický talent, pracovitosť a popularitu investoval do svojej kariéry, do snahy získať čo najväčšiu moc a do jej upevňovania aj za cenu jej zneužitia a do zabezpečenia beztrestnosti pre seba a svojich verných. Slovensko a ľudia, ktorí tu žili a žijú, z príbehu Fica neprofitovali takmer vôbec. A pokiaľ bol idealistom, tak sa z toho veľmi rýchlo vyliečil. (z knihy FICO - posadnutý mocou, autor Peter Bárdy)
Na otázku v nadpise, či sa Róbert Fico vzdá moci odpovedám jasné nie. On sa moci dobrovoľne nevzdá; to nemá v povahe, len dúfam, že to neprekročí demokratické hranice. To by si už ozaj pod sebou podpílil konár a zatiahol by túto krajinu do bažiny. Fico, ako je u neho zvykom, bude opäť šíriť dezinformácie, konšpirovať a obviňovať opozíciu, EÚ, Ameriku a opäť sa uchýli k svojim obľúbeným metódam vypúšťania dymových clôn za účelom odvedenia pozornosti od dôležitých tém, ktoré sužujú túto spoločnosť, rôznych fám ako teraz o majdane na Slovensku, bude zvolávať bezpečnostné rady v štýle dlažobných kociek, o hackerskom útoku na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu s naratívom, že za ňou stojí opozícia (alebo Šoroš) a iných bludov. Problémom je, že náš pán premiér už stráca súdnosť, na čo poukázali i slovenskí psychiatri. Tlak ulice narastá, ľuďom už s touto vládou dochádza trpezlivosť a je len otázkou času, kedy sa to prejaví i v parlamente. Toto je najhoršia vláda akú Slovensko malo. Čakajú nás ťažké časy a preto potrebujeme kompetentnú, zdravú, schopnú a najmä normálnu vládu a nie týchto dopletených konšpirátorov na čele s Ficom a ešte k tomu aj zradcov, ktorí zrádzajú ideály na ktorých stoji EÚ. Myslím si (a to nie som sám), že vyhlásenie predčasných volieb je len otázkou času.
