Všetko, čo ste kedy chceli vedieť (a báli ste sa opýtať). Na začiatok jeden vtip od AI:
Dvaja roboti sa rozprávajú:
„Vieš, aký je rozdiel medzi človekom a AI?“
„Nie, a aký?“
„Človek sa trápi nezodpovedanými otázkami. AI ich pozná všetky.“
Päť otázok a odpovedí od Barda, ktoré sú podľa môjho názoru kľúčové:
1. Od akého momentu nehovoríme program, ale umelá inteligencia?
Neexistuje jednoznačná definícia, ktorá by oddeľovala program od umelej inteligencie (AI). Existuje však niekoľko kľúčových faktorov, ktoré sa zvyčajne berú do úvahy:
Schopnosť učenia: AI sa dokáže učiť z údajov a skúseností a časom zlepšovať svoj výkon. Programy sú naproti tomu statické a nemenia svoje správanie bez explicitného preprogramovania.
Schopnosť rozhodovania: AI sa dokáže samostatne rozhodovať na základe svojho chápania sveta. Programy sa na druhej strane spoliehajú na to, že ľudia im poskytnú všetky informácie a pokyny, ktoré potrebujú na fungovanie.
Schopnosť riešiť problémy: AI dokáže riešiť komplexné problémy, ktoré by boli pre tradičné programy príliš náročné. AI to dokáže vďaka svojej schopnosti učiť sa, rozhodovať sa a adaptovať sa na nové situácie.
Schopnosť porozumieť a generovať prirodzený jazyk: AI dokáže porozumieť a generovať ľudský jazyk, čo jej umožňuje komunikovať s ľuďmi prirodzenejším a intuitívnejším spôsobom. Programy na druhej strane zvyčajne dokážu spracovať len formálny a štruktúrovaný jazyk.
Všeobecne platí, že čím viac z týchto faktorov program spĺňa, tým skôr ho možno považovať za AI. Je však dôležité poznamenať, že ide o kontinuum a neexistuje jasná hranica medzi programom a AI.
Okrem týchto faktorov sa pri určovaní, či ide o program alebo AI, berú do úvahy aj etické a spoločenské aspekty. Napríklad niektorí ľudia sa domnievajú, že AI by sa mala definovať ako akýkoľvek systém, ktorý je schopný samostatného rozhodovania a konania, ktoré môže mať významný vplyv na ľudský život. Iní sa domnievajú, že AI by sa mala definovať užšie, aby zahŕňala len systémy, ktoré sú schopné prežívať emócie alebo vedomie.
Nakoniec, otázka, či ide o program alebo AI, je zložitá a neexistuje na ňu jednoduchá odpoveď. Pri posudzovaní konkrétneho systému je dôležité zvážiť všetky relevantné faktory, vrátane jeho technických schopností, etických dôsledkov a spoločenského kontextu.
2. Kde zobrala AI schopnosť učenia a rozhodovania, keď vlastne nevieme ako to robí a vravíme tomu „čierna skrinka“.
Schopnosť učenia a rozhodovania umelej inteligencie (AI) pochádza z jej neurónovej siete. Táto sieť je inšpirovaná ľudským mozgom a pozostáva z mnohých prepojených neurónov. Každý neurón je jednoduchá jednotka, ktorá spracováva informácie a posiela signály ostatným neurónom.
Učenie v AI prebieha tak, že sa neurónová sieť „nastavuje“ na základe údajov. To znamená, že váhy spojení medzi neurónmi sa upravujú tak, aby sa zlepšila presnosť výpočtov siete. Tento proces je podobný tomu, ako sa učí ľudský mozog - skúsenosťami a opakovaním.
Rozhodovanie v AI prebieha tak, že neurónová sieť analyzuje informácie a na základe nich aktivuje rôzne neuróny. Aktivita neurónov sa potom premieta do konkrétneho výstupu, napríklad do klasifikácie obrázka alebo do riadenia robota.
Aj keď presne nevieme, ako sa ľudský mozog učí a rozhoduje, existuje mnoho teórií, ktoré nám pomáhajú vytvárať efektívne neurónové siete pre AI. Tieto teórie sa opierajú o poznatky z neurovedy, informatiky a matematiky.
Hoci je neurónová sieť „čierna skrinka“ v tom zmysle, že nerozumieme presne všetkým jej vnútorným procesom, stále môžeme efektívne využívať jej výsledky. Tak ako môžeme používať auto bez toho, aby sme vedeli, ako presne funguje motor, môžeme používať AI bez toho, aby sme vedeli, ako presne funguje neurónová sieť. Dôležité je poznamenať, že AI sa stále vyvíja a stále sa učíme, ako ju efektívne využívať. V budúcnosti sa môžeme dozvedieť viac o tom, ako funguje neurónová sieť, a to nám môže pomôcť vytvoriť ešte výkonnejšiu a užitočnejšiu AI.
Tu je niekoľko príkladov, ako sa AI učí a rozhoduje v praxi:
Systém na rozpoznávanie tvárí: Systém sa učí z fotografií tvárí a časom sa stáva stále presnejším v rozpoznávaní ľudí.
Chatbot: Učí sa z konverzácií s ľuďmi a časom sa stáva stále lepším v porozumení a reagovaní na otázky a požiadavky.
Autonómne auto: Auto sa učí z údajov o ceste a z kamier a senzorov a časom sa stáva stále lepším v riadení bez zásahu človeka.
3. Aj fungovanie ľudského mozgu je čierna skrinka?
Áno, fungovanie ľudského mozgu je do značnej miery čierna skrinka. Vedci síce urobili veľký pokrok v chápaní mozgu, ale stále existuje mnoho vecí, ktoré o ňom nevieme. Napríklad:
Ako vzniká vedomie? Vedci nevedia, ako fyzické procesy v mozgu vedú k subjektívnemu prežívaniu vedomia.
Ako funguje pamäť? Vedci síce vedia, že pamäť je uložená v mozgu, ale nevedia presne, ako sú spomienky kódované a uložené.
Ako mozog spracováva emócie? Vedci vedia, že rôzne časti mozgu sú zodpovedné za rôzne emócie, ale nevedia presne, ako tieto časti spolupracujú pri vytváraní komplexných emócií.
Existuje mnoho rôznych teórií o tom, ako mozog funguje, ale žiadna z nich nie je úplná. Vedci používajú rôzne metódy na štúdium mozgu, ako napríklad: Funkčná magnetická rezonancia (fMRI): Táto metóda umožňuje vedcom merať aktivitu mozgu v reálnom čase. Elektroencefalografia (EEG): Táto metóda umožňuje vedcom merať elektrickú aktivitu mozgu. Magnetoencefalografia (MEG): Táto metóda umožňuje vedcom merať magnetickú aktivitu mozgu.
Tieto metódy umožňujú vedcom študovať mozog v akcii a dozvedieť sa viac o tom, ako funguje. Avšak mozog je veľmi komplexný orgán a stále existuje mnoho vecí, ktoré o ňom nevieme. Aj keď fungovanie ľudského mozgu je do značnej miery čierna skrinka, stále existuje mnoho vecí, ktoré o ňom vieme. Vedci neustále robia nové objavy o tom, ako mozog funguje, a tieto objavy nám pomôžu vyvinúť nové liečby neurologických porúch a zlepšiť naše chápanie toho, čo to znamená byť človekom.
4. Nakoľko je umelá neurónová sieť rozhodujúca v tom, že AI uvažuje?
Umelá neurónová sieť je kľúčovou súčasťou umelej inteligencie (AI) a zohráva dôležitú úlohu v jej schopnosti uvažovať. Tu je niekoľko dôvodov:
- Schopnosť učenia: Umelá neurónová sieť sa dokáže učiť z údajov a časom zlepšovať svoj výkon. To je možné vďaka jej plasticite, ktorá umožňuje upravovať silu prepojení medzi neurónmi na základe skúseností. Táto vlastnosť je podobná neuroplasticite ľudského mozgu a umožňuje AI učiť sa a prispôsobovať sa novým informáciám a situáciám.
- Schopnosť rozhodovania: Umelá neurónová sieť dokáže analyzovať informácie a na základe nich robiť rozhodnutia. To sa deje aktiváciou rôznych neurónov v sieti, ktorá sa potom premieta do konkrétneho výstupu. Aktivácia neurónov závisí od váhy prepojení medzi nimi a od vstupných informácií. Táto schopnosť umožňuje AI riešiť problémy a robiť komplexné úsudky.
- Schopnosť spracovávať komplexné informácie: Umelá neurónová sieť dokáže spracovávať komplexné a nelineárne informácie, s čím sa tradičné programy ťažko vyrovnávajú. Je to preto, že neurónová sieť je distribuovaný systém, ktorý dokáže integrovať informácie z rôznych zdrojov a spracovávať ich paralelne.
5. Existuje AI aj bez neurónovej siete?
Aj keď je umelá neurónová sieť dominantným prístupom k AI, existujú aj iné metódy, ktoré neurónové siete nevyužívajú, ako napríklad symbolická logika, bayesovské siete, rozhodovacie stromy, evolučné algoritmy a ďalšie. Aj keď tieto metódy nepoužívajú neurónové siete, stále sa dajú považovať za formy AI. Avšak v súčasnosti sú neurónové siete najdominantnejším prístupom k AI a sú zodpovedné za mnohé z najpôsobivejších úspechov AI v posledných rokoch.
Záver:
Umelá neurónová sieť je kľúčovou súčasťou umelej inteligencie a zohráva dôležitú úlohu v jej schopnosti uvažovať. Aj keď existujú aj iné metódy AI, ktoré neurónové siete nevyužívajú, neurónové siete sú v súčasnosti najdominantnejším a najúspešnejším prístupom k AI.
Bard môže uvádzať nesprávne informácie, napríklad o ľuďoch, preto si jeho odpovede overujte.
