Na úpätí majestátnych hôr, v malej dedinke tak hlboko v ruskom vplyve, že by sa tam Putin cítil ako doma, žije v skromnom domčeku o rozlohe len 250 m2 muž menom Ľuboš. Domček je to síce malý, ale Ľubošovi to vôbec neprekáža. Má tam všetko, čo potrebuje: televízor naladený na Rossiu 1, zásobu vodky s vyobrazením Lenina a stenu obývačky mu zdobí monumentálna maľba Che Guevaru v nadživotnej veľkosti, ktorá slúži ako ústredný bod jeho ideologickej svätyne. Hneď vedľa visí plagát so symbolmi kosáka a kladiva, ktorý vizuálne vyjadruje jeho presvedčenie.
Je to muž plný predsudkov a nenávisti, ktorý rád kritizuje druhých a šíri dezinformácie. Vždy si myslí, že má pravdu a ostatní sa mýlia, no nikdy si nepripúšťa, že by to mohlo byť i naopak. Žije totiž vo vlastnom kráľovstve krivých zrkadiel.
Ešte prednedávnom Ľuboš aktívne šíril nenávistné postoje k demokraticky zvolenej Matovičovej vláde, neskôr k Hegerovej a Ódorovej, a s veľkou radosťou podnecoval nenávisť voči demokraticky zvolenej prezidentke. Teraz sa však stavia do úlohy bojovníka proti nenávisti.
Jedného dňa do dediny zavítal starý mudrc s dlhou bielou bradou a múdrym pohľadom v očiach. Ľuboš, zvedavý na jeho múdrosť, si išiel s ním podiškurovať o politike a vyzbrojený s Marxovým Kapitálom a stalinskou predstavou o víťazstve proletariátu mu oduševnene prezentoval svoj pohľad na vec, kritizujúc iba nenávistné prejavy opozície, zlé médiá, americký imperializmus, liberálov, Šoroša, mimovládky a medzinárodný kapitál.
Mudrc si ho vypočul a s úsmevom na tvári povedal: "Syn môj, prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?"
Ľuboš sa rozhorčil. „Brvno? V mojom oku? To je absurdné! Ja som politický vizionár!“ vykríkol.
Mudrc sa len usmial a podal mu malé zrkadlo. Keď sa Ľuboš doň pozrel, s hrôzou zistil, že má v oku obrovské brvno.
Neveriac vlastným očiam a starcovmu zrkadlu, v panike vytiahol z vrecka saka od Gucciho svoje vlastné zrkadielko a čo vidí (?): krásneho mladého a usmievavého chlapa a v očiach ani smietka. S veľkou úľavou a so širokým úsmevom na tvári sa Ľuboš blahosklonne pozrel na starca a povedal: „Ach, starý muž, tvoje zrkadlo nestojí za nič, zober si moje, mám takých dosť. Pozri sa doňho, možno ti pomôže vidieť svet jasnejšie.“
Potom víťazoslávne odkráčal, aby sa prihlásil na svoj účet v Telegrame a rozpovedal svojim obdivovateľom príbeh ako zosmiešnil mudrca, za čo bol odmenený množstvom lajkov a pochvalných komentárov.
Mudrc sa za Ľubošom len smutne pozrel, pokrútil hlavou a s tichým povzdychom sa pobral ďalej. Ľubošov príbeh nám ukazuje, že v kráľovstve krivých zrkadiel leží pravda pochovaná pod hromadou dezinformácií a predsudkov a je zahalená závojom ilúzií a sebaklamov a zrkadlá v ňom odrážajú len to, čo v nich ľudia chcú vidieť.
