Tak nám Peter Pellegrini kandiduje za prezidenta. Dlho váhal, v hre je totiž aj budúcnosť strany Hlas v prípade, ak by sa stal prezidentom. Už má dosť toho neustáleho dohadovania sa vo vlastnej strane, kde na neho tlačí Šutaj, Eštok, Tomáš a ktovie kto ešte. Potom je tu ten neustály parlamentný cirkus, masové občianske protesty, krehká koalícia, najvyšší čas sa niekam upratať. Jeho ambície sú jasné: nasťahuje sa do Prezidentského paláca a bude si užívať všetky benefity, ktoré funkcia prináša. Predstavuje si život ako z rozprávky, cestovanie do exotických krajín, stretávanie sa s najvyššími predstaviteľmi štátov, honosné bankety a slávnostné recepcie – to všetko by sa mohlo stať jeho realitou. Samozrejme, niečo i doma porobí, keď mu Robo zavolá, ale teraz bude na koni on.
Je však dôležité pozrieť sa na vec aj z druhej stránky. Prezidentská funkcia nie je len o sláve a luxuse. Je to aj o zodpovednosti, o ťažkých rozhodnutiach a o neustálom tlaku verejnosti. Je Pellegrini na túto úlohu naozaj pripravený? Je síce krajší ako Harabín, aj vie lepšie skladať slová do viet ako Danko, asi aj lepšie ovláda angličtinu ako Matovič, má milý úsmev, ale to sú len také kozmetické výhody oproti jeho protikandidátom.
Čo mne prekáža je jeho závislosť na Róbertovi Ficovi. Nevie sa od neho odpútať. Navždy zostane jeho podržtaškou? Aká by bola záruka, že bude v prípade zvolenia nestranne konať v prospech všetkých občanov?
Pellegrini a jeho učiteľ Fico - zahľadený do Ruska robia všetko preto, aby navodili dojem, že Slovensko si vybralo zlú stranu. Majú plné ústa suverenity a obhajoby národných záujmov a riskujú chaos, namiesto upokojenia situácie. Tento národ je natoľko zmagorený, že odhadnúť kto vyhrá je nemožné.
Pritom prvá veta našej ústavy hovorí, že: Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Rusko nie je demokratický štát, o tom sa presviedčame deň, čo deň. Komunistovi Ficovi a obdivovateľovi Ruska sa nedivím, ale Pellegrini(?) ten vajatá. Jeho názory plápolajú ako trenky vo vetre; raz tam, raz tam.
Pozrime sa teda na Pellegriniho parafrázujúc slovenské príslovie „vtáka poznáš po perí, človeka po jeho skutkoch“.
Na príklade rokovaní o obrannej spolupráci s USA sa dá pekne ilustrovať to jeho vajatanie.
Spočiatku v roku 2018, ako predseda vlády, vyhlásil, že Slovensko je pripravené rokovať o zmluve s USA o obrannej spolupráci. Zdôraznil, že zmluva by mala posilniť bezpečnosť Slovenska a prispieť k transatlantickej solidarite.
V roku 2020, ako opozičný líder kritizoval niektoré aspekty zmluvy. Vyjadril obavy z toho, že zmluva by mohla viesť k umiestneniu amerických vojenských základní na Slovensku a obmedziť suverenitu Slovenska.
V roku 2022, Pellegrini odmietol podporiť obrannú zmluvu v parlamente. Argumentoval, že zmluva nie je v súlade s ústavou a že neboli dostatočne rozptýlené pochybnosti o jej vplyve na suverenitu Slovenska.
Takže najprv áno, potom možno a nakoniec nie.
Aby bol čitateľ v obraze, tu je zhrnutie relevantných ustanovení obrannej zmluvy s USA:
Článok 2: USA a Slovensko sa zaväzujú spolupracovať v oblasti obrany a bezpečnosti.
Článok 3: USA a Slovensko sa dohodnú na „podmienkach a rozsahu prítomnosti“ amerických síl na Slovensku (žiadne trvalé vojenské základne).
Článok 5: USA sa zaväzujú brániť Slovensko v prípade napadnutia.
V záujme rozptýlenia obáv vtedajšej opozície (Smer, Hlas, ĽSNS, Republika), že by zmluva mohla obmedziť suverenitu Slovenska presadila Zuzana Čaputová, dodatok, ktorý obsahuje nasledovné:
1. Posilnenie garancie suverenity: Dodatok výslovne zdôrazňuje, že zmluva nemá vplyv na suverenitu Slovenska a že americké sily na Slovensku budú podliehať slovenským zákonom.
2. Vymedzenie pôsobnosti: Dodatok presne definuje, na aké účely môžu americké sily využívať slovenské letiská a vojenské priestory.
3. Schválenie prítomnosti: Dodatok stanovuje, že prítomnosť amerických síl na Slovensku musí schváliť Národná rada Slovenskej republiky.
4. Transparentnosť: Dodatok vyžaduje, aby USA a Slovensko zverejňovali informácie o aktivitách amerických síl na Slovensku.
5. Dočasnosť: Dodatok stanovuje, že zmluva je dočasná a môže byť vypovedaná ktoroukoľvek stranou s 12-mesačnou výpovednou lehotou.
A myslíte si, že Fico, Pellegrini a spol. po tomto dodatku za zmluvu v parlamente napokon zahlasovali? No nie. Namiesto toho Fico nakázal Blahovi zverejniť na Facebooku zoznam poslancov, ktorí boli za a hentí exoti sa im išli domov „poďakovať“. Kritizovať áno, dožadovať sa dodatku taktiež, ale hlasovať zaň nie. Ako u blbých.
Našťastie tu ešte niekto mal rozum, neurobili sme si medzinárodnú hanbu a v parlamente to prešlo aj bez tejto piatej kolóny.
Zmluvu s Američanmi podpísalo doteraz 23 štátov z 30 štátov združených v NATO, a čo je zaujímavé, všetky tie, ktoré majú s Ruskom vlastné zlé skúsenosti. Okrem Slovenska sú to najmä Pobaltské štáty, Česko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko a dokonca i Maďarsko, naposledy i Švédsko.
Peter Pellegrini je skúsený , ale aj ľahko ovplyvniteľný, chýba mu chrbtová kosť, aby sa postavil proti mocným a chýba mu na rozdiel od Ivana Korčoka najdôležitejšia vlastnosť a tou je odvaha. Odvaha je jednou z najdôležitejších vlastností, ktorú by mal politik a prezident mať. Je to schopnosť stáť si za svojím názorom, napriek rôznym tlakom a to aj v ťažkých časoch. Odvaha umožňuje politikom robiť ťažké, ale správne rozhodnutia v prospech nás všetkých, posilňuje dôveru verejnosti a inšpiruje ostatných. Odvážni politici sú hybnou silou pozitívnych zmien v spoločnosti.
To očakávam od prezidenta a preto Pellegrini môj hlas nedostane.
